Opravná položka

Čo to znamená

Opravná položka znižuje účtovnú hodnotu majetku na sumu, ktorú firma reálne očakáva: nedobytná pohľadávka, nepredajné zásoby, znehodnotený majetok. Majetok ostáva v evidencii, len sa vykazuje opatrnejšie.

Je to prechodné zníženie: keď dlžník zaplatí alebo sa tovar predá, opravná položka sa rozpustí. Trvalé zníženie sa rieši odpisom majetku z evidencie.

Opravná položka nie je rezerva. Opravná položka znižuje hodnotu majetku, ktorý firma má, rezerva je záväzok, ktorý firme pravdepodobne vznikne, napríklad zo súdneho sporu alebo zo záruky. Prvá sa v súvahe vykazuje pri aktívach ako ich zníženie, druhá medzi zdrojmi krytia, a zameniť ich znamená skresliť obe strany súvahy.

Ako to funguje v praxi

Podnetom je zvyčajne inventarizácia: pohľadávky po splatnosti, zásoby bez pohybu, majetok, ktorý sa už nepoužíva. Tvorba sa dokladá analýzou, nie odhadom - percento podľa doby po splatnosti musí mať oporu v internej smernici.

Účtovný a daňový pohľad sa líšia: zákon o dani z príjmov uznáva opravnú položku k pohľadávke len za splnenia vlastných podmienok, typicky podľa doby po splatnosti alebo pri konkurze dlžníka.

Pri zásobách sa pozeráme na tovar, ktorého predajná cena po zľavách klesla pod obstarávaciu cenu, a na tovar s blížiacou sa exspiráciou. Opravná položka k zásobám zníži účtovný zisk, ale daňovým výdavkom nie je, preto ju v priznaní vylučujeme pripočítateľnou položkou a sledujeme, kedy sa rozpustí.

Na čo si dať pozor

Netvorenie opravných položiek nadhodnocuje majetok aj zisk a závierka prestáva zodpovedať skutočnosti. Opačným extrémom je plošná tvorba bez podkladov - tá je nedaňová a pri kontrole neobstojí.

Keď dlžník zaplatí alebo sa pohľadávka odpíše, opravnú položku treba rozpustiť. Ak bola pri tvorbe nedaňová, jej rozpustenie sa v priznaní vylúči odpočítateľnou položkou; kto na to zabudne, zdaní ten istý výnos dvakrát, raz pri tvorbe a raz pri rozpustení.