Daň na výstupe

Čo to znamená

Daň na výstupe je DPH, ktorú platiteľ DPH počíta z vlastných zdaniteľných plnení: z predaja tovarov, služieb a z prijatých záloh. Pripočíta ju k cene, vyberie od odberateľa a v priznaní ju odvedie štátu, takže ekonomicky ju neznáša firma, ale konečný spotrebiteľ.

Vypočíta sa zo základu dane, teda z protihodnoty bez DPH, príslušnou sadzbou, základnou alebo zníženou. Rozhodujúci je deň vzniku daňovej povinnosti, spravidla deň dodania, nie deň vystavenia faktúry ani deň zaplatenia.

Daň na výstupe vzniká aj bez predaja, napríklad pri samozdanení služby z iného štátu, pri nadobudnutí tovaru z EÚ, pri bezodplatnom dodaní či pri použití majetku na súkromné účely. Pri oslobodených plneniach daň na výstupe nevzniká.

Ako to funguje v praxi

V priznaní sa od dane na výstupe odpočíta daň na vstupe. Kladný rozdiel je vlastná daňová povinnosť, ktorú firma zaplatí do 25. dňa po skončení obdobia, záporný rozdiel je nadmerný odpočet.

Pri zálohách vzniká daň na výstupe už dňom prijatia platby, ak je známe, čoho sa platba týka, ide o DPH z prijatej platby. Pri konečnej faktúre sa potom zdaňuje len rozdiel a v kontrolnom výkaze aj v priznaní musia byť obe časti správne spárované.

Ak sa základ dane po dodaní zmení, napríklad pre zľavu alebo vrátenie tovaru, vystaví sa opravná faktúra a daň na výstupe sa pri znížení opraví v období, keď bol opravný doklad doručený. Pri klientoch preto evidujeme aj dátum doručenia dobropisov, nielen ich vystavenia.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je priznať daň podľa dátumu faktúry namiesto dňa dodania. Pri faktúrach vystavených na začiatku mesiaca za predchádzajúci mesiac sa tak daň priznáva v nesprávnom období, čo sa ukáže v kontrolnom výkaze odberateľa a vedie k výzve.

Druhou chybou je nesprávna sadzba. Znížené sadzby platia len pre presne vymedzené tovary a služby a ich zoznam sa v posledných rokoch menil. Ak firma fakturuje s nižšou sadzbou, než mala, rozdiel zaplatí zo svojho, lebo odberateľovi ho dodatočne vyfakturovať často nejde.