Sadzba DPH

Čo to znamená

Sadzba DPH je percento, ktorým sa zdaní základ dane. Ktorá z nich platí, neurčuje odvetvie predajcu ani typ zákazníka, ale druh dodaného tovaru alebo služby a obdobie, do ktorého plnenie patrí.

Základná sadzba je pravidlo a znížené sadzby výnimka: znížená sadzba patrí len tomu, čo zákon menovite vypočíta, a všetko ostatné sa zdaní základnou. Sadzba pritom patrí k jednotlivému plneniu, nie k dokladu, takže jedna faktúra môže niesť dve aj tri rôzne sadzby.

Otázka sadzby prichádza až po otázke, či plnenie dani vôbec podlieha. Najprv sa posúdi, či ide o zdaniteľné plnenie, a až potom sa hľadá sadzba. Oslobodené plnenie nie je plnenie so sadzbou nula: sadzba sa naň neuplatní vôbec a to, či si dodávateľ môže odpočítať daň na vstupe, určuje druh oslobodenia, nie výška sadzby.

Ako to funguje v praxi

Uplatní sa sadzba platná v deň vzniku daňovej povinnosti, nie v deň vystavenia faktúry ani v deň úhrady. Pri zmene sadzieb k januáru preto rozhoduje deň dodania a prijaté preddavky sa vysporiadajú osobitne.

Na faktúre sa uvádza sadzba pri každej položke a daň sa sčítava po sadzbách, nie jednou sadzbou za celý doklad. Pri oslobodenom plnení sa namiesto sadzby uvedie dôvod oslobodenia a pri prenesení daňovej povinnosti slovná informácia o ňom.

Keď klient rozšíri sortiment, napríklad e-shop s doplnkami začne predávať aj knihy alebo potraviny, overujeme zaradenie každej novej položky podľa kombinovanej nomenklatúry. Zoznamy v prílohách zákona sú postavené na jej kódoch, nie na obchodnom názve tovaru, a zistenú sadzbu klient uloží priamo k položke v systéme, aby ju fakturácia brala automaticky.

Na čo si dať pozor

Pri zmene sadzieb nerobí problém zoznam položiek, ale obdobie. Dodanie z decembra vyfakturované v januári patrí ešte do starej sadzby a preddavok prijatý pred zmenou sa zdaňuje sadzbou platnou v deň prijatia platby. Doklady vystavené novou sadzbou sa opravujú po jednom a rozdiel sa dofakturuje odberateľovi, kým je ochotný ho zaplatiť.

Keď dodávateľ uplatní vyššiu sadzbu, než patrí, odberateľ si nemôže odpočítať viac, než je daň podľa zákona. Pri kontrole sa mu odpočet kráti na správnu výšku, hoci faktúru zaplatil celú, a rozdiel musí vymáhať od dodávateľa cez opravnú faktúru, čo pri skončenej spolupráci býva zdĺhavé.