Deň vzniku daňovej povinnosti

Čo to znamená

Deň vzniku daňovej povinnosti je okamih, ku ktorému vzniká povinnosť priznať DPH. Pri tovare je to spravidla deň dodania, pri službe deň jej poskytnutia, a ak platba príde skôr, rozhoduje deň jej prijatia.

S dátumom vystavenia faktúry ani so splatnosťou to nesúvisí. Faktúra je len doklad o zdaniteľnom plnení: keď sa vystaví neskoro, daňová povinnosť už dávno vznikla a patrí do skoršieho obdobia.

Pri opakovaných službách, ako nájom alebo mesačná podpora, sa za deň dodania považuje posledný deň obdobia, ku ktorému sa platba vzťahuje. Nie je to to isté ako akruálny princíp v účtovníctve: ročné predplatné sa účtovne rozlíši do mesiacov, ale daň z neho vzniká naraz prijatím platby vopred.

Ako to funguje v praxi

Podľa tohto dňa sa plnenie zaradí do zdaňovacieho obdobia, teda do konkrétneho daňového priznania k DPH a riadku v kontrolnom výkaze. Zákonná lehota na vystavenie faktúry beží takisto od neho.

Prijatie platby podľa zálohovej faktúry posúva daňovú povinnosť dopredu, aj keď sa tovar dodá o mesiace neskôr. Účtovník preto musí vidieť bankový výpis, nie iba vydané faktúry, inak mu časť dane vypadne.

U odberateľa vzniká právo na odpočet v ten istý deň, uplatniť ho však môže až s faktúrou v rukách. Pri spracovaní prijatých dokladov preto zapisujeme dátum dodania aj dátum doručenia: decembrová faktúra doručená vo februári sa pre odpočet zaradí najskôr do obdobia, v ktorom prišla.

Na čo si dať pozor

Najdrahšia chyba je zaradiť plnenie z konca mesiaca do ďalšieho obdobia podľa dátumu faktúry. Odberateľ si daň odpočíta skôr, nesúlad sa v kontrolných výkazoch spáruje automaticky a firmu čaká výzva aj úrok z omeškania.

Ak sa objednávka zruší a firma zálohu vráti, daň priznaná z prijatej platby sa sama neodpočíta. Treba vystaviť opravný doklad a daň znížiť v období, keď sa peniaze vrátili; kto na to zabudne, zaplatí DPH z obchodu, ktorý sa nikdy neuskutočnil.