Samozdanenie

Čo to znamená

Pri samozdanení daň neprizná dodávateľ, ale odberateľ. Ten si ju v tom istom priznaní aj odpočíta, takže pri plnom nároku na odpočet je výsledný dopad na peniaze nulový.

Uplatňuje sa pri službách prijatých zo zahraničia podľa miesta dodania, pri tuzemskom prenose na vybrané tovary a práce a v niektorých prípadoch pri dovoze.

Samozdanenie nie je oslobodenie od dane. Plnenie ostáva zdaniteľné, mení sa len osoba, ktorá daň prizná. Preto sa pri službe zo zahraničia použije sadzba DPH a pravidlá štátu odberateľa, nie tie, ktoré by dodávateľ uplatnil u seba doma, a zahraničná faktúra s nulovou daňou ešte nič nehovorí o tom, akú daň treba priznať.

Ako to funguje v praxi

V účtovníctve sa daň zaúčtuje na výstupe aj na vstupe a vykáže v oboch častiach kontrolného výkazu. Faktúra od dodávateľa neobsahuje daň, ale poznámku o prenose.

Firma bez plného nároku na odpočet, napríklad s koeficientom, samozdanením reálne platí. Práve tam sa prehliadnutie prejaví na peniazoch, nielen na papieri.

Doklady od zahraničných dodávateľov často prídu neskoro alebo len ako potvrdenie o platbe kartou v e-maile. Pri samozdanení sa však daň priznáva podľa dňa vzniku daňovej povinnosti, nie podľa toho, kedy nám klient faktúru pošle. Platby kartou na výpise preto u klientov každý mesiac párujeme s dokladmi a chýbajúce si vyžiadame hneď.

Na čo si dať pozor

Neplatiteľ DPH, ktorý prijme službu z EÚ, musí byť registrovaný podľa § 7a a daň zaplatiť bez nároku na odpočet. Na reklamu a cloud zo zahraničia sa na to zabúda najčastejšie.

Aj keď je samozdanenie pri plnom odpočte finančne neutrálne, vynechanie nie je bez práce. Náprava znamená dodatočné priznanie a opravu kontrolného výkazu za každé dotknuté obdobie, čo pri desiatkach drobných predplatných za rok zaberie viac času než ich správne zaúčtovanie hneď na začiatku.