Reverzný faktoring

Čo to znamená

Reverzný faktoring spúšťa odberateľ, nie dodávateľ. Odberateľ potvrdí banke faktúru, tá ju dodávateľovi preplatí pred splatnosťou so zrážkou, a odberateľ zaplatí banke až v pôvodnom termíne.

Oproti klasickému faktoringu sa cena financovania odvíja od bonity odberateľa, nie dodávateľa. Malý dodávateľ tak dostane peniaze lacnejšie, než by ich získal z vlastného kontokorentu.

Pre dodávateľa ide spravidla o predaj pohľadávky bez regresu: riziko, že odberateľ nezaplatí, nesie banka, ktorá sa spolieha na jeho potvrdenie faktúry. Dodávateľ preto po preplatení pohľadávku v účtovníctve uzavrie a nevykazuje namiesto nej úver, čo ho odlišuje od bežného čerpania kontokorentu proti faktúram.

Ako to funguje v praxi

Program beží cez banku odberateľa: dodávateľ pristúpi k rámcovej zmluve a každou faktúrou robí postúpenie pohľadávky na banku. Potvrdenie faktúry odberateľom je pritom neodvolateľné.

Ak sa spolu s programom predĺži splatnosť faktúr, audítor skúma, či záväzok už nie je bankovým dlhom. Preklasifikovanie dvíha čistý dlh a vie porušiť kovenanty iných zmlúv.

Keď klient ako dodávateľ vstúpi do programu, v saldokonte párujeme úhradu od banky s faktúrou vystavenou odberateľovi a rozdiel účtujeme ako finančný náklad. DPH sa tým nemení: základom dane ostáva suma faktúry, lebo zrážka je cena finančnej služby banky, nie zľava pre odberateľa.

Na čo si dať pozor

Predĺženie splatnosti z tridsiatich na deväťdesiat dní vyzerá ako zlepšenie cash flow. Náklad zrážky však nesie dodávateľ a v závierke sa záväzok presunie medzi finančné dlhy, takže úspora sa stratí na ukazovateľoch úveru.

Dodávateľ, ktorý si na skoré peniaze zvykne, na nich postaví celé cash flow. Program však môže odberateľ alebo banka podľa zmluvy ukončiť, napríklad keď sa zhorší bonita odberateľa, a dodávateľ potom musí dlhú splatnosť zrazu preklenúť z vlastného kontokorentu, ktorý mu banka nemusí dať.