Saldokonto

Čo to znamená

Saldokonto je evidencia pohľadávok a záväzkov v členení po jednotlivých partneroch a dokladoch. Ukazuje, ktorá konkrétna faktúra je uhradená, ktorá čiastočne a ktorá stále otvorená.

V hlavnej knihe vidíte len celkový zostatok účtu odberateľov. Saldokonto ten zostatok rozloží na doklady - a bez toho sa nedá zmysluplne vymáhať ani odsúhlasovať.

Rovnakú logiku má osobný účet daňovníka vo finančnej správe: je to saldokonto, ktoré vedie úrad voči firme, s predpismi daní na jednej strane a platbami na druhej. Firma, ktorá má vlastné saldokonto voči úradu v poriadku, vie preplatok alebo nedoplatok vysvetliť skôr, než príde výzva.

Ako to funguje v praxi

Párovanie sa robí podľa variabilného symbolu z bankového výpisu, ideálne automaticky. Sledovanie po dobe splatnosti je základom pre upomienky a pre rozhodnutie o pozastavení dodávok.

Pri inventarizácii sa zostatky odsúhlasujú s obchodnými partnermi. Rozdiely sa dohľadávajú hneď: po roku sa doklad, ktorý druhá strana neeviduje, dokazuje oveľa ťažšie.

Samostatnú pozornosť vyžadujú zálohy. Úhradu zálohovej faktúry treba pri vyúčtovaní v saldokonte spárovať s konečnou faktúrou; inak partner vyzerá, akoby dlžil celú sumu, hoci väčšinu zaplatil vopred, a pri odsúhlasení zostatkov sa rozdiel hľadá v dokladoch spätne.

Na čo si dať pozor

Neúplné párovanie vytvára fiktívne pohľadávky aj záväzky: dvakrát zaúčtovaná faktúra, platba priradená k nesprávnemu dokladu, preplatok visiaci roky. Takéto zostatky skresľujú súvahu a nafukujú odhad dobytnosti.

Vzájomné pohľadávky, ktoré si partneri odrátajú pri platbe bez písomného zápočtu, ostanú v saldokonte otvorené na oboch stranách. Rozdiel medzi platbou a faktúrou potom vyzerá ako nedoplatok, dostane upomienku, a pri daňovej kontrole chýba doklad, ktorý zánik pohľadávky preukáže.