Postúpenie pohľadávky

Čo to znamená

Postúpením veriteľ prevedie pohľadávku na iného veriteľa. Dlžníkov súhlas sa nevyžaduje, stačí ho o postúpení upovedomiť, aby vedel, komu má platiť.

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorej postúpenie zmluva zakazuje alebo ktorá zaniká smrťou veriteľa. Zákaz postúpenia v zmluve sa preto pri väčších kontraktoch kontroluje vopred.

Opakom postúpenia je prevzatie dlhu: tam sa mení dlžník a bez súhlasu veriteľa to nejde. Pri postúpení sa mení len veriteľ, pohľadávka zostáva rovnaká vrátane príslušenstva a zabezpečenia, napríklad záložného práva. Nový veriteľ teda získa presne to, čo mal pôvodný, nie viac a nie menej.

Ako to funguje v praxi

Predáva sa spravidla so zľavou podľa rizika a veku pohľadávky. Rozdiel medzi menovitou hodnotou a cenou je u postupcu nákladom, ktorého daňová uznateľnosť sa posudzuje podľa zákona.

Od faktoringu sa líši tým, že ide o jednorazový prevod konkrétnych pohľadávok, nie o priebežné financovanie celého portfólia s dohodnutým rámcom.

U postupníka sa kúpená pohľadávka účtuje v obstarávacej cene, teda v kúpnej cene, nie v menovitej hodnote. Ak dlžník neskôr zaplatí viac, rozdiel je výnosom, ak menej alebo vôbec, vzniká náklad. Pri kúpe portfólia viacerých pohľadávok sa cena rozpočíta na jednotlivé položky, aby sa dali sledovať samostatne.

Na čo si dať pozor

Ak dlžník o postúpení nevie a zaplatí pôvodnému veriteľovi, plnil platne. Nový veriteľ potom peniaze vymáha od postupcu, nie od dlžníka, a spor sa vedie medzi veriteľmi.

Dlžník môže voči novému veriteľovi uplatniť námietky, ktoré mal proti pôvodnému, vrátane započítania vlastných pohľadávok, ktoré mal v čase upovedomenia. Kupujúci tak môže získať pohľadávku, ktorá sa v skutočnosti zníži alebo zanikne. Pred kúpou sa preto overuje aj opačná strana saldokonta.