Drobný majetok

Čo to znamená

Drobný majetok je majetok s dobou použiteľnosti nad jeden rok, ktorého vstupná cena nedosahuje hranicu pre dlhodobý majetok podľa zákona o dani z príjmov. Firma sa môže rozhodnúť, či ho zaradí a bude odpisovať, alebo ho dá priamo do nákladov.

Rozhodnutie patrí do internej smernice a má byť konzistentné. Nie je to slobodná voľba od prípadu k prípadu - kontrola porovnáva, či sa rovnaké typy majetku účtujú rovnako.

Hoci sa drobný hmotný majetok často účtuje cez účty zásob a do nákladov ide pri vydaní do používania, vecne sa od spotrebného materiálu líši: používa sa opakovane a po rokoch ostáva v pôvodnej podobe. Preto sa sleduje aj po zaúčtovaní do nákladov, kým materiál po spotrebe z evidencie jednoducho zmizne.

Ako to funguje v praxi

Do drobného majetku patria notebooky, telefóny, nábytok, náradie alebo vybavenie prevádzky. Aj keď ide priamo do nákladov, vedie sa operatívna evidencia s miestom a zodpovednou osobou - inak sa pri odchode zamestnanca nedá nič vymáhať.

Táto evidencia je zároveň podkladom pre inventarizáciu. Zapožičanie zamestnancovi sa dokladá preberacím protokolom, ktorý je súčasťou offboardingu.

Keď firma kúpi naraz desať notebookov pre nových zamestnancov, posudzuje sa každý kus samostatne, lebo každý funguje sám osebe. Suma celej faktúry teda neurčuje, či ide o dlhodobý majetok. Pri odovzdaní zapíšeme každý notebook na konkrétneho zamestnanca s potvrdením o prevzatí, na základe ktorého sa pri strate dá riešiť škoda.

Na čo si dať pozor

Rozdelenie jednej investície na viac faktúr pod hranicou nie je riešenie: rozhodujúci je funkčný celok. Zostava, ktorá bez jednej časti neplní svoj účel, sa posudzuje ako jeden majetok, aj keď prišla na troch dokladoch.

Drobný majetok, ktorý sa používa aj súkromne - telefón, notebook alebo náradie konateľa - nemôže ísť do daňových výdavkov v plnej sume. Bez určenia pomeru firemného používania hrozí pri kontrole vylúčenie časti výdavku a zároveň úprava odpočítania dane z nákupu.