Materiál

Čo to znamená

Materiál je tá časť zásob, ktorá je určená na spotrebu: suroviny, pomocné látky, palivo, náhradné diely, obaly a drobný hmotný majetok, ktorý firma nezaradila medzi dlhodobý. Od tovaru ho odlišuje účel, nie cena.

Oceňuje sa obstarávacou cenou vrátane nákladov spojených s obstaraním, teda dopravy, cla a poistenia počas prepravy. Materiál z vlastnej výroby sa oceňuje vlastnými nákladmi, nikdy nie cenou, za ktorú by sa dal predať.

Materiál prestáva byť materiálom vo chvíli, keď sa vydá do výroby. Od toho okamihu je súčasťou nedokončenej výroby alebo hotového výrobku a jeho hodnota sa ďalej sleduje v nich. Na sklade materiálu preto zostáva len to, čo ešte čaká na spotrebu, nie to, čo už leží rozpracované v dielni.

Ako to funguje v praxi

Firma si vo vnútropodnikovej smernici zvolí spôsob účtovania A alebo B a metódu úbytku: FIFO alebo vážený aritmetický priemer. Metódu nemožno meniť v priebehu obdobia, inak sa spotreba medzi obdobiami posunie.

Stav materiálu sleduje skladová evidencia a k poslednému dňu obdobia sa overuje inventúrou. Rozdiel medzi účtovným a skutočným stavom sa rieši ako manko alebo prebytok, nie tichou opravou skladovej karty.

K závierke prechádzame s klientom zoznam materiálu, ktorý sa dlho nepohol: náhradné diely k vyradeným strojom, obaly so starým logom, suroviny po zrušenej zákazke. Ak je jeho použiteľná hodnota nižšia než cena na sklade, navrhneme opravnú položku, aby súvaha neukazovala majetok, ktorý firma už nepoužije.

Na čo si dať pozor

Pri spôsobe B sa nákupy účtujú rovno do spotreby a stav skladu sa dopĺňa až inventúrou. Ak sa inventúra k závierke neurobí, výsledok hospodárenia je nesprávny o celú hodnotu skladu a daňová kontrola ho opraví aj s úrokom z omeškania.

Dopravu alebo clo, ktoré prídu na samostatnej faktúre, firma často zaúčtuje rovno do služieb. Materiál na sklade je potom podhodnotený, spotreba sa posunie do nesprávneho obdobia a pri kontrole sa ukáže, že obstarávacia cena nezahŕňa náklady, ktoré do nej podľa zákona patria.