Odpisy

Čo to znamená

Odpis je časť vstupnej ceny dlhodobého majetku prenesená do nákladov za jedno obdobie. Rozlišujú sa účtovné odpisy, ktoré majú zodpovedať skutočnému opotrebeniu, a daňové odpisy podľa zákona o dani z príjmov.

Tieto dve sústavy sa takmer nikdy nezhodujú. Účtovný odpis určuje firma svojím odpisovým plánom, daňový je daný odpisovou skupinou a metódou - rovnomernou alebo zrýchlenou.

Odpis nie je opravná položka. Odpis rozkladá cenu majetku systematicky podľa plánu a je trvalý, opravná položka zachytáva prechodný pokles hodnoty, ktorý sa môže neskôr zrušiť. Niektorý majetok sa neodpisuje vôbec, napríklad pozemky alebo umelecké diela, lebo sa používaním neopotrebúva.

Ako to funguje v praxi

Odpisovať sa začína v mesiaci zaradenia do používania, nie v mesiaci nákupu. Vstupná cena zahŕňa dopravu, montáž a clo; pri technickom zhodnotení sa zvyšuje a odpisovanie pokračuje z novej hodnoty.

Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi sa v priznaní vyrovnáva pripočítateľnou alebo odpočítateľnou položkou a u vybraných jednotiek vstupuje do odloženej dane. Majetok pod hranicou patrí do drobného majetku.

Pri aute, ktoré konateľ alebo živnostník používa aj súkromne, je daňovým výdavkom len pomerná časť odpisov. Pomer sa preukazuje knihou jázd alebo sa uplatní zákonný paušál; ktorú cestu klient zvolí, zapíšeme hneď pri zaradení auta do majetku, aby sa postup počas rokov odpisovania nemenil náhodne.

Na čo si dať pozor

Prerušenie daňového odpisovania je v zákone upravené a môže byť výhodné - napríklad v roku straty, aby sa odpisy nestratili. Naopak, odpisovanie majetku, ktorý sa už nepoužíva alebo bol vyradený, je chyba, ktorá skresľuje základ dane aj hodnotu aktív.

Metódu daňového odpisovania, rovnomernú alebo zrýchlenú, si firma volí pri zaradení majetku a počas odpisovania ju už zmeniť nemôže. Zrýchlené odpisy zvolené v roku, keď firma očakáva stratu, sa tak zbytočne presunú do rokov, v ktorých by ich mohla lepšie využiť.