Aktíva

Čo to znamená

Aktíva sú všetko, čo firma vlastní alebo ovláda a od čoho čaká úžitok: peniaze na účte, zásoby na sklade, nezaplatené faktúry odberateľov, stroje, auto, softvér. V rozvahe tvoria ľavú stranu a ich súčet sa musí do centa rovnať súčtu pasív.

Členia sa podľa toho, ako rýchlo sa premenia na peniaze. Dlhodobý majetok slúži firme dlhšie ako rok a do nákladov ide postupne cez odpisy. Obežné aktíva - zásoby, pohľadávky, hotovosť - sa v priebehu roka otočia niekoľkokrát.

Nie všetko cenné je aktívom v účtovnom zmysle. Dobré meno, skúsený tím alebo vlastnými silami vybudovaná klientela sa v rozvahe neobjavia, pretože sa nedajú spoľahlivo oceniť. Goodwill do nej vstúpi až pri kúpe podniku alebo fúzii, keď niekto zaplatí viac, než je čistá hodnota jednotlivých zložiek majetku.

Ako to funguje v praxi

Rast aktív sám o sebe nie je dobrá správa. Podstatné je, čím sú financované: ak rastú spolu s vlastným imaním, firma zarába; ak rastú spolu s úvermi a záväzkami, len sa zadlžuje. Preto sa obe strany rozvahy čítajú vždy naraz.

Pri mesačnej uzávierke kontrolujeme, či sa stavy aktív opierajú o doklady: zostatok na účte o bankový výpis, pohľadávky o saldokonto, zásoby o inventarizáciu. Bez tejto väzby je rozvaha len číselná zostava.

Pri každom väčšom nákupe riešime, či vznikne aktívum, alebo náklad. Notebook či náradie s cenou pod hranicou dlhodobého majetku môže ísť rovno do nákladov ako drobný majetok, hoci firme slúži roky. Hranicu si firma v rámci zákona určí vo vnútornej smernici a potom ju musí uplatňovať pri každom nákupe rovnako, nie podľa toho, aký zisk sa práve hodí.

Na čo si dať pozor

Najčastejší problém sú nadhodnotené aktíva - staré neuhradené pohľadávky a nepredajné zásoby, ktoré nikto neodpísal. Firma vyzerá majetnejšia, než je, a daňový základ aj zisk sú skreslené. Riešením je opravná položka, nie ticho.

Druhý častý problém je pokladnica, ktorá existuje len na papieri. V rozvahe svieti vysoký zostatok hotovosti, no peniaze v skutočnosti dávno odišli k spoločníkovi alebo konateľovi bez dokladu. Banka aj daňová kontrola si to všimnú medzi prvými. Rozdiel treba zistiť a zaúčtovať podľa skutočnosti, napríklad ako pohľadávku voči spoločníkovi, skôr než ho začne vysvetľovať niekto iný.