Vlastné imanie

Čo to znamená

Vlastné imanie je časť pasív patriaca vlastníkom: základné imanie, kapitálové fondy, rezervný fond, nerozdelený zisk minulých rokov a výsledok bežného obdobia, znížený o neuhradené straty.

Účtovne je to rozdiel medzi majetkom a záväzkami. Ekonomicky odpovedá na otázku, čo by vlastníkom zostalo, keby firma predala všetko za účtovnú hodnotu a vyrovnala všetky dlhy.

Vlastné imanie nie sú peniaze na účte. Firma môže mať vysoké vlastné imanie a zároveň nedostatok hotovosti, ak je majetok viazaný v zásobách, pohľadávkach alebo strojoch, a naopak. O schopnosti platiť včas hovorí likvidita, nie výška vlastného imania.

Ako to funguje v praxi

Rastie ziskom a vkladmi spoločníkov, klesá stratou a výplatou podielov pri rozdelení zisku. Práve preto sa pri rozhodovaní o výplate pozerá nielen na zisk roka, ale na celé vlastné imanie a na disponibilné zdroje.

V rozvahe je jeho pomer k cudzím zdrojom prvým ukazovateľom stability, na ktorý sa pozerá banka aj väčší odberateľ pri posudzovaní rizika spolupráce.

Pri zostavení závierky kontrolujeme aj pomer vlastného imania k záväzkom, pretože od neho závisí, či je spoločnosť podľa Obchodného zákonníka v kríze. Ak áno, upozorníme konateľa ešte pred valným zhromaždením, lebo kríza mení pravidlá napríklad pre vracanie pôžičiek spoločníkom.

Na čo si dať pozor

Záporné vlastné imanie znamená, že záväzky prevyšujú majetok - to je stav predlženia so zákonnými povinnosťami konateľa vrátane podania návrhu na konkurz. Riešením je vklad, kapitalizácia pôžičky spoločníka alebo ozdravenie hospodárenia, nie odklad.

Zisk nemožno rozdeliť, ak by vlastné imanie po výplate kleslo pod súčet základného imania a rezervného fondu. Podiel vyplatený v rozpore s týmto pravidlom musia spoločníci vrátiť a konateľ, ktorý výplatu pripustil, zodpovedá spoločnosti za vzniknutú škodu.