Spôsob účtovania zásob A a B

Čo to znamená

Postupy účtovania pripúšťajú dva spôsoby, ako zachytiť tie isté pohyby zásob. Pri spôsobe A ide nákup na účty zásob a do nákladov vstúpi až pri spotrebe alebo predaji, pri spôsobe B ide rovno do nákladov a stav sa upraví k závierke.

Spôsob B neznamená, že sklad netreba sledovať: skladovú evidenciu vedie firma tak či tak. Ani jeden zo spôsobov navyše nerieši oceňovanie úbytku, to je úloha metódy FIFO alebo váženého priemeru.

Na výsledok hospodárenia za celý rok nemá voľba spôsobu vplyv, ak je inventúra správna: oba spôsoby dospejú k rovnakému konečnému stavu zásob a k rovnakým nákladom za rok. Líšia sa v tom, kedy a kde je stav vidieť, teda v kvalite informácie počas roka, nie v tom, koľko firma nakoniec zaplatí na dani.

Ako to funguje v praxi

Pri spôsobe A vidno stav zásob v hlavnej knihe kedykoľvek, takže priebežné mesačné výkazy dávajú zmysel. Pri spôsobe B je stav správny až po inventarizácii a mesiac s veľkým nákupom vyzerá stratovo, hoci sa nič zlé nestalo.

K závierke sa pri spôsobe B počiatočný stav preúčtuje do nákladov a zistený stav sa vráti na účty zásob. Rozdiely treba zdokladovať ako manká a škody alebo ako prebytok a zvolený spôsob zapísať do vnútropodnikovej smernice.

Menšej firme, ktorá nakupuje materiál na priamu spotrebu, napríklad remeselníkovi alebo stavebnej s. r. o. s malým skladom, spravidla stačí spôsob B. Obchodu s tovarom alebo výrobe s nedokončenou výrobou odporúčame spôsob A, lebo mesačná marža a náklady bez neho nemajú veľkú výpovednú hodnotu.

Na čo si dať pozor

Firma si zvolí spôsob B, lebo je jednoduchší, a prestane viesť sklad. Pri kontrole potom nevie preukázať, kam sa tovar podel: manko nad stanovenú normu nie je daňovým výdavkom a dorubí sa daň aj sankcia.

Zmenu spôsobu je rozumné robiť len od začiatku účtovného obdobia a opísať ju v poznámkach aj s vplyvom na porovnateľnosť. Prechod z B na A navyše vyžaduje presný stav zásob po položkách a ocenený k prvému dňu, a kto ho nemá, začne nový rok so skladom, ktorý nesedí s účtami.