Účtovná politika

Čo to znamená

Účtovná politika je súbor postupov a metód, ktoré si účtovná jednotka zvolí tam, kde jej zákon a účtovné predpisy dávajú na výber. Patria sem napríklad hranica pre dlhodobý majetok, spôsob oceňovania, metóda odpisovania, spôsob účtovania zásob, pravidlá pre časové rozlíšenie či tvorbu rezerv.

Zvolené postupy sa opisujú vo vnútorných smerniciach a ich podstatné časti sa uvádzajú v poznámkach k účtovnej závierke. Čitateľ závierky tak vie, ako boli čísla zostavené, a môže ich porovnať s inými firmami.

Základnou zásadou je stálosť metód. Firma by mala postupy používať rovnako z roka na rok a meniť ich len vtedy, ak zmena vedie k vernejšiemu zobrazeniu skutočnosti. Zmena účtovnej politiky sa musí zdôvodniť a opísať aj s jej vplyvom na výsledky.

Ako to funguje v praxi

Pri preberaní nového klienta prechádzame jeho doterajšiu účtovnú politiku a doplníme to, čo chýba. Najčastejšie ide o hranicu drobného majetku, odpisový plán, pravidlá pre kurzové rozdiely, časové rozlíšenie malých súm a postup pri inventarizácii.

Pri voľbách, ktoré majú daňový vplyv, zohľadňujeme aj zákon o dani z príjmov. Niektoré účtovné voľby, napríklad spôsob odpisovania, sa môžu líšiť od daňových, a vtedy vzniká rozdiel, ktorý treba v priznaní upraviť.

Účtovná politika zahŕňa aj pravidlá pre účtovné odhady, napríklad ako sa tvoria opravné položky k pohľadávkam podľa doby po splatnosti. Jednotné pravidlá zabraňujú tomu, aby odhady záviseli od nálady či želaného výsledku.

Na čo si dať pozor

Chýbajúca alebo formálna účtovná politika sa ukáže pri audite, due diligence či kontrole, keď sa nedá vysvetliť, prečo sa podobné prípady účtovali rozdielne. Nejednotnosť znižuje dôveryhodnosť celej závierky.

Zmena politiky s cieľom zlepšiť výsledok v konkrétnom roku, napríklad predĺženie doby odpisovania pred žiadosťou o úver, bez vecného dôvodu porušuje zásadu stálosti. Audítor aj banka si takú zmenu všimnú a posúdia ju kriticky.