Skúšobná doba

Čo to znamená

Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru, počas ktorého môže ktorákoľvek strana pomer skončiť aj bez uvedenia dôvodu. Trvá najviac tri mesiace, u vedúcich zamestnancov šesť.

Musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve najneskôr v deň nástupu. Dodatočne ju dohodnúť nemožno a nemožno ju ani predlžovať nad zákonný limit.

Skúšobná doba nie je samostatný zmluvný vzťah ani pracovný pomer na dobu určitú. Pomer trvá od prvého dňa naplno, so mzdou, dovolenkou aj odvodmi, a po uplynutí skúšobnej doby pokračuje bez ďalšieho úkonu. Pri pomere na dobu určitú je skúšobná doba navyše obmedzená jeho dĺžkou, takže krátky pomer nemôže mať plnú skúšobnú lehotu.

Ako to funguje v praxi

Predlžuje sa o čas prekážok v práci, napríklad o dni práceneschopnosti. Skončenie sa oznamuje písomne, spravidla tri dni vopred, a pracovný pomer končí uvedeným dňom.

Zamestnávateľ počas nej nemá povinnosť platiť odstupné. Práve preto je dôležité mať pripravený plán zapracovania, aby sa rozhodovalo o práci, nie o dojme.

V mzdovej agende si pri každom nástupe zapisujeme koniec skúšobnej doby, aby klient včas vedel, dokedy sa môže rozhodnúť. Keď pomer v skúšobnej dobe skončí, spracujeme poslednú výplatu vrátane náhrady za nevyčerpanú dovolenku, vystavíme potvrdenie o zamestnaní a zamestnanca odhlásime zo Sociálnej poisťovne aj zo zdravotnej poisťovne.

Na čo si dať pozor

Skončenie v skúšobnej dobe nesmie byť diskriminačné. Ak sa udeje krátko po oznámení tehotenstva alebo po sťažnosti, hrozí spor a dôkazné bremeno je do veľkej miery na zamestnávateľovi.

Rozhoduje, kedy zamestnanec oznámenie o skončení dostane, nie kedy ho zamestnávateľ napíše. Ak sa doručí až po uplynutí skúšobnej doby, pomer už trvá bez nej a skončiť ho možno len výpoveďou z dôvodov uvedených v zákone alebo dohodou. Oznámenie preto odovzdávame osobne proti podpisu, nie poštou v posledný deň.