Skončenie pracovného pomeru

Čo to znamená

Zákonník práce pozná uzavretý počet spôsobov, ako sa pracovný pomer skončí: dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Pomer na určitú dobu sa končí aj uplynutím dohodnutej doby.

Nie je to jeden úkon, ale dátum, od ktorého sa odvíja celý rad povinností. Vlastné pravidlá má skončenie počas skúšobnej doby, kde sa dôvod uvádzať nemusí, a vlastné majú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Od skončenia treba odlíšiť zánik pracovného pomeru, ktorý nastane bez úkonu strán: smrťou zamestnanca alebo pri cudzincovi uplynutím doby, na ktorú mu bol povolený pobyt. Mzdové povinnosti sa vtedy riešia podobne, no peňažné nároky zosnulého zamestnanca prechádzajú podľa Zákonníka práce najprv na manžela, deti alebo rodičov a až potom do dedičstva.

Ako to funguje v praxi

Mzda, náhrada za nevyčerpanú dovolenku a prípadné odstupné sa vyplácajú vo výplatnom termíne za posledný mesiac. Zamestnanec dostáva potvrdenie o zamestnaní, na požiadanie pracovný posudok aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.

Zamestnávateľ odhlási zamestnanca zo Sociálnej poisťovne registračným listom do ôsmich dní od zániku poistenia a v obdobnej lehote oznámi zmenu platiteľa zdravotnej poisťovni. Ak sa zo mzdy zrážalo pre exekúciu, skončenie sa oznamuje aj exekútorovi.

Pri skončení sa často vyrovnávajú aj pohľadávky voči zamestnancovi: nevrátený preddavok na pracovnú cestu, manko alebo súkromné telefonovanie. Zraziť ich zo záverečnej mzdy možno len na základe písomnej dohody o zrážkach alebo ak to dovoľuje zákon, preto dohodu s klientom pripravujeme ešte pred posledným výplatným termínom.

Na čo si dať pozor

Výpoveď doručená v ochrannej dobe, typicky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, je neplatná. Keď zamestnanec oznámi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a súd mu dá za pravdu, zamestnávateľ dopláca náhradu mzdy za celý čas sporu, ktorý trvá roky; znížiť ju za čas nad zákonnú hranicu môže súd len na žiadosť zamestnávateľa a nemusí jej vyhovieť.

Na konkurenčnú doložku sa pri odchode ľahko zabudne. Zamestnávateľ od nej môže odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru; kto to nestihne, platí bývalému zamestnancovi mesačnú peňažnú náhradu počas celej dohodnutej doby, aj keď mu jeho prípadná práca pre konkurenciu už dávno nevadí.