Doba návratnosti

Čo to znamená

Doba návratnosti hovorí, za koľko rokov sa investícia vráti z peňazí, ktoré prinesie. Počíta sa tak, že sa k investovanej sume postupne pripočítavajú ročné peňažné toky z projektu, teda úspory alebo dodatočné príjmy, až kým sa súčet nevyrovná.

Jednoduchá doba návratnosti nepočíta s hodnotou peňazí v čase, diskontovaná doba návratnosti prepočítava toky diskontnou sadzbou a vychádza dlhšia. Ukazovateľ je obľúbený, lebo mu rozumie každý a dá sa porovnať so životnosťou investície.

Doba návratnosti hovorí o riziku a likvidite, nie o ziskovosti. Projekt s kratšou dobou vráti peniaze skôr, ale nemusí zarobiť najviac. Preto ju dopĺňame ukazovateľmi ROI, NPV alebo IRR.

Ako to funguje v praxi

Najčastejšie ju u klientov počítame pri investíciách do úspor, napríklad pri novom stroji, softvéri alebo energetických opatreniach. Do tokov patrí aj daňový efekt odpisov a prípadná dotácia, ktorá dobu návratnosti výrazne skráti.

Pri financovaní úverom porovnávame dobu návratnosti so splatnosťou úveru. Ak sa investícia vracia pomalšie, než sa splácajú splátky, firma musí rozdiel dotovať z inej činnosti, a to treba zahrnúť do plánu hotovosti.

Banky a investori ju chcú vidieť v štúdii uskutočniteľnosti spolu s bodom zlomu. Pre malú firmu je často rozhodujúcim kritériom, lebo investícia s návratnosťou dlhšou ako niekoľko rokov býva pre ňu príliš riskantná.

Na čo si dať pozor

Jednoduchá doba návratnosti ignoruje všetko, čo príde po jej dosiahnutí. Projekt, ktorý sa vráti za tri roky a skončí, môže vyzerať lepšie ako projekt, ktorý sa vráti za štyri roky, ale zarába ďalších desať rokov.

Častou chybou je počítať s tržbami namiesto s čistým prínosom. Do tokov patria len rozdielové príjmy a úspory po odpočítaní prevádzkových nákladov projektu a daní, inak vyjde návratnosť optimisticky a firma si kúpi niečo, čo sa nikdy nezaplatí.