Feasibility study

Čo to znamená

Feasibility study odpovedá na otázku, či je zámer uskutočniteľný - technicky, prevádzkovo, právne a ekonomicky. Nie je to obchodný plán ani prezentácia: jej legitímnym výsledkom je aj odporúčanie zámer nerealizovať.

Skúma sa zvyčajne päť rovín: potreba a trh, technické riešenie, personálne a prevádzkové nároky, legislatívne podmienky a finančný model s citlivosťou na kľúčové predpoklady.

Od business plánu sa štúdia líši aj načasovaním. Business plán predpokladá, že sa zámer zrealizuje, a opisuje ako; štúdia rozhoduje, či vôbec. Preto sa robí skôr, pracuje s menej presnými číslami a väčší dôraz kladie na riziká, ktoré by projekt zastavili, než na podrobný rozpis jeho fungovania.

Ako to funguje v praxi

Robí sa pred väčšou investíciou alebo pred zadaním do RFP - vlastný informačný systém, nová prevádzka, vstup na ďalší trh. Náklad na štúdiu býva zlomkom ceny projektu a má sa porovnávať práve s ním.

Finančná časť vyúsťuje do rozpočtu a do výpočtu bodu zvratu pri optimistickom, realistickom a pesimistickom scenári. Riziká sa zhrnú do rizikovej matice s opatreniami.

Pri žiadosti o investičný úver alebo o eurofondy si banka či poskytovateľ štúdiu často vyžiada ako prílohu. Finančný model v nej musí nadväzovať na skutočné čísla firmy zo závierky a z priebežného účtovníctva, preto ich pre štúdiu pripravujeme v štruktúre, v akej ich bude hodnotiteľ porovnávať.

Na čo si dať pozor

Štúdia, ktorá má vopred daný záver, je len drahý súhlas. Užitočná je vtedy, keď obsahuje podmienky, za ktorých zámer nefunguje, a merateľné kritérium na zastavenie projektu.

Častou slabinou je, že finančný model vynechá dane a odvody. Počíta s tržbami a nákladmi, ale zabudne na DPH z investície, ktorú treba predfinancovať, na odvody z nových miezd či na daň zo zisku. Projekt, ktorý na papieri vychádza, potom v prvom roku narazí na nedostatok hotovosti, ktorý štúdia neodhalila.