Break-even

Čo to znamená

Break-even je bod, v ktorom sa tržby rovnajú celkovým nákladom a firma nie je v zisku ani v strate. Počíta sa z rozdelenia nákladov na fixné (nájom, mzdy, účtovníctvo, softvér) a variabilné, ktoré rastú s každým predaným kusom.

Vzorec je jednoduchý: fixné náklady vydelené príspevkom na úhradu - teda cenou mínus variabilný náklad na jednotku. Výsledok je počet kusov alebo objem tržieb, ktorý treba dosiahnuť, aby firma pokryla svoju prevádzku.

Vzdialenosť medzi plánovanými tržbami a bodom zvratu sa nazýva bezpečnostná rezerva. Hovorí, o koľko môžu tržby klesnúť, kým firma prejde do straty. Firma s vysokými fixnými nákladmi má bod zvratu vysoko a rezervu tenkú, preto ju pokles objednávok zasiahne rýchlejšie než firmu, ktorej náklady klesajú spolu s tržbami.

Ako to funguje v praxi

Break-even je najpraktickejšie číslo pri tvorbe rozpočtu a pri cenotvorbe: ukáže, či nový zamestnanec, nájom alebo reklamný rozpočet vôbec majú šancu sa zaplatiť a pri akom objeme. Dobre dopĺňa unit economics, ktorá sa pozerá na jednu jednotku, nie na celok.

Pri službách sa rovnaká logika počíta na hodiny: koľko fakturovateľných hodín mesačne pokryje fixné náklady. To je zvyčajne triezvejší pohľad než plán tržieb.

Keď živnostník zvažuje prechod na s. r. o., prepočítavame bod zvratu nanovo. Pribudne podvojné účtovníctvo, odmena konateľa s odvodmi alebo výplata dividend a ďalšie náklady na administratívu, ktoré pri živnosti neboli. Až s nimi vidno, pri akom obrate sa zmena formy začne oplácať.

Na čo si dať pozor

Dosiahnutý break-even neznamená, že na účte sú peniaze. Zisk a hotovosť sa rozchádzajú kvôli splatnostiam, zásobám a splátkam istiny. Firma môže byť nad break-even a pritom nemať na výplaty.

Druhá chyba je zle rozdeliť náklady. Mnohé, ktoré vyzerajú ako variabilné náklady, sú aspoň v krátkom čase fixné: mzdy výrobných zamestnancov sa pri poklese objednávok neznížia hneď a nájom skladu beží ďalej. Bod zvratu vypočítaný s opačným predpokladom vychádza nižšie, než v skutočnosti je.