Daňový rezident

Čo to znamená

Daňový rezident Slovenska zdaňuje tu celosvetové príjmy, nech vznikli kdekoľvek; nerezident zdaňuje len slovenské zdroje. Fyzická osoba je rezidentom, ak tu má trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku.

Právnická osoba je rezidentom, ak má na Slovensku sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Keď si osobu nárokujú dva štáty naraz, spor rozhodne zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia; rozhraničovacie kritériá rozoberá daňový domicil.

Občianstvo o rezidencii nerozhoduje. Slovák, ktorý žije s rodinou v Rakúsku, môže byť slovenským nerezidentom a cudzinec s bytom a prácou v Bratislave rezidentom. Pri zamestnávaní cudzincov preto zamestnávateľ neodvodzuje daňové postavenie z pasu, ale z toho, kde človek naozaj býva.

Ako to funguje v praxi

Zahraničný príjem sa do priznania uvádza vždy, aj keď už bol zdanený v zahraničí. Dvojité zdanenie odstráni metóda zápočtu alebo vyňatia podľa príslušnej zmluvy, nie vynechanie príjmu z priznania.

Rezidenciu preukazuje potvrdenie, ktoré na žiadosť vydá daňový úrad. Zahraničný platiteľ ho vyžaduje predtým, než uplatní zníženú sadzbu zrážkovej dane: bez neho zrazí plnú sadzbu a rozdiel sa vracia zdĺhavo.

Pri firme so zahraničným konateľom sledujeme, kde sa rozhodnutia skutočne prijímajú. Ak konateľ riadi slovenskú s. r. o. z inej krajiny, tamojší úrad môže tvrdiť, že miesto skutočného vedenia je u neho; zápisnice z rozhodnutí a miesto ich podpisu sú potom hlavným dôkazom.

Na čo si dať pozor

Sťahovanie samo rezidenciu nemení. Kto odíde pracovať do zahraničia a ponechá si tu trvalý pobyt a rodinu, ostáva spravidla slovenským rezidentom - a keďže štáty si údaje o účtoch vymieňajú automaticky, nepriznaný zahraničný príjem sa nájde aj po rokoch.

Zápočet zahraničnej dane sa neuzná bez dokladu, že daň bola v zahraničí naozaj zrazená alebo zaplatená. Kto si potvrdenie od zahraničného zamestnávateľa alebo úradu nevyžiada včas, zaplatí na Slovensku daň z celého príjmu a rozdiel potom rieši dodatočným priznaním.