CRS

Čo to znamená

CRS, teda Common Reporting Standard, je štandard OECD na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch medzi daňovými správami. Zapojilo sa doň viac ako sto štátov a v EÚ ho zavádza smernica o administratívnej spolupráci. Cieľom je, aby si peniaze na účte v cudzine nebolo možné pred domácou daňovou správou utajiť.

Banky, investičné firmy, niektoré poisťovne a fondy zisťujú pri svojich klientoch daňovú rezidenciu a o účtoch nerezidentov raz ročne hlásia domácej daňovej správe zostatok, prijaté úroky, dividendy a výnosy z predaja. Tá údaje pošle štátu, kde je majiteľ rezidentom.

CRS je európskou a svetovou obdobou amerického FATCA. Pri firemných účtoch sa neskúma len rezidencia samotnej firmy: pri tzv. pasívnych subjektoch, napríklad holdingoch bez vlastnej činnosti, banka hlási aj ich ovládajúce osoby, teda konečných užívateľov výhod.

Ako to funguje v praxi

Pri otvorení účtu firmy banka pýta vyhlásenie o daňovej rezidencii, klasifikáciu firmy podľa CRS a FATCA a údaje o ovládajúcich osobách. Vypĺňanie formulára je súčasťou KYC a banka ho môže pravidelne aktualizovať. Pri holdingoch a firmách s väčšinou pasívnych príjmov odporúčame klasifikáciu konzultovať, lebo chyba znamená nesprávne hlásenie.

Pre fyzické osoby platí, že účet v zahraničí nie je sám osebe problém, ale úroky, dividendy či výnosy z investícií na ňom treba uviesť v slovenskom daňovom priznaní. Slovenská finančná správa údaje z CRS dostáva a porovnáva ich s priznaniami.

Pri kryptoaktívach sa podobná výmena zavádza cez DAC8 a pri platformách predávajúcich tovar a služby cez DAC7. Súhrnne platí, že finančné príjmy zo zahraničia už dnes štát vidí takmer celé a nepriznaný príjem sa skôr či neskôr ukáže.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je nepravdivé alebo neúplné vyhlásenie o rezidencii, napríklad keď človek žijúci na Slovensku uvedie v zahraničnej banke adresu inde. Poskytnúť banke nepravdivé údaje je samo osebe porušením a pri kontrole sa rozpor medzi skutočným bydliskom a hlásením rýchlo ukáže.

Ľudia sa často domnievajú, že malé sumy nikto nehlási. CRS pri účtoch fyzických osôb spravidla žiadny minimálny limit nemá, hlási sa aj malý zostatok. Pri nepriznanom príjme potom hrozí dorubenie dane s pokutou a úrokmi za niekoľko rokov spätne.