Daňový doklad

Čo to znamená

Daňový doklad je bežné pomenovanie pre doklad, z ktorého vzniká nárok na odpočítanie DPH. Zákon o DPH samotné slovné spojenie nepoužíva: hovorí o faktúre a vymenúva, čo musí obsahovať.

Pod ten istý pojem spadá viac typov dokladu: riadna faktúra, zjednodušená faktúra vrátane pokladničného dokladu z eKasy, opravný doklad a doklad o platbe. Líšia sa rozsahom údajov, nie právnou silou.

Daňovým dokladom nie je proforma faktúra, objednávka ani výzva na platbu. Kým nevznikne daňová povinnosť, nie je z čoho odpočítať, preto sa DPH vyčíslená na proforme neodpočítava; odpočet otvorí až faktúra, ktorú dodávateľ vystaví k prijatej platbe alebo k dodaniu.

Ako to funguje v praxi

Pre účtovníka je to zároveň účtovný doklad, takže musí obstáť dvakrát: raz pre účtovníctvo, raz pre daň. Chýbajúce IČ DPH odberateľa nie je formalita, ale podmienka odpočítania dane.

Doklad vyhotovuje dodávateľ v lehote, ktorú určuje zákon o DPH, a jeho údaje sa musia zhodovať s tým, čo obe strany uvedú v kontrolnom výkaze. Preto sa číslo dokladu nikdy neprepisuje do vlastného tvaru.

Doklady od klienta ukladáme v tej podobe, v akej prišli: elektronickú faktúru ako pôvodný súbor, papierovú ako papier alebo jej spoľahlivú digitalizáciu. Archivácia daňových dokladov sa riadi zákonom o DPH a jeho lehoty môžu byť dlhšie, než s akými ráta bežná účtovná prax.

Na čo si dať pozor

Zjednodušená faktúra sa dá použiť len do hodnotového stropu určeného zákonom. Nad ním treba plnú faktúru s identifikáciou odberateľa: doklad z eKasy za drahší nákup odpočet neudrží a pri kontrole sa daň doplatí aj s úrokom.

Doklad vystavený na konateľa ako fyzickú osobu alebo s chybnými údajmi odberateľa môže byť pri kontrole spochybnený. Oprava sa rieši opravnou faktúrou od dodávateľa, nie ručným prepísaním údajov v účtovníctve, a kým opravený doklad nepríde, odpočet stojí na slabých nohách.