Kapitálová štruktúra

Čo to znamená

Kapitálová štruktúra je pomer medzi vlastným imaním a cudzími zdrojmi, z ktorých je firma financovaná. Určuje, koľko rizika nesú vlastníci a koľko veritelia, a zároveň, aká drahá je pre firmu celková kapitálová základňa.

Cudzí kapitál je spravidla lacnejší: banka žiada nižší výnos ako vlastník a úroky sú daňovým výdavkom, takže časť nákladu na dlh znáša štát. Vlastný kapitál je drahší, lebo vlastník nesie najväčšie riziko, ale netreba ho splácať ani pri zlých rokoch.

Vážený priemer nákladov oboch zdrojov vyjadruje WACC. Rozumne nastavená štruktúra ho minimalizuje. Príliš málo dluhu znamená nevyužitý daňový štít a pomalší rast, príliš veľa dluhu zvyšuje riziko platobnej neschopnosti a cenu ďalších úverov.

Ako to funguje v praxi

Pri malých a stredných firmách je kapitálová štruktúra často výsledkom náhody: základné imanie zo založenia, nerozdelený zisk a jeden bankový úver. Pri plánovaní väčšej investície s klientom porovnávame, či ju financovať úverom, lízingom, vkladom spoločníkov alebo kombináciou.

Banky sledujú najmä podiel vlastného imania a zadlženosť. Pri nízkom vlastnom imaní odporúčame zvážiť premenu pôžičky spoločníka na príplatok do vlastného imania, čo zlepší obraz firmy bez nových peňazí.

Pri financovaní od spriaznených osôb platia daňové obmedzenia. Pravidlá nízkej kapitalizácie obmedzujú, koľko úrokov od spriaznených veriteľov je daňovým výdavkom, a úroky musia zodpovedať obvyklej cene.

Na čo si dať pozor

Častou chybou je financovať dlhodobý majetok krátkodobými zdrojmi, napríklad kontokorentom. Pri výkyve tržieb banka úver nepredĺži a firma nemá z čoho splatiť. Dlhodobý majetok má byť krytý dlhodobým kapitálom.

Druhým rizikom je výplata dividend, ktorá zníži vlastné imanie na minimum tesne pred žiadosťou o úver alebo pri kovenantoch na vlastné imanie. Rozhodnutie o dividendách by malo zohľadňovať aj plány financovania na ďalšie roky.