Cudzie zdroje

Čo to znamená

Cudzie zdroje sú tou časťou pasív, ktorú firme poskytol niekto iný ako vlastníci. Patria sem záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, štátu a poisťovniam, bankové úvery a pôžičky, rezervy a výnosy budúcich období. Spolu s vlastným imaním tvoria celé pasíva.

Kľúčový rozdiel oproti vlastnému imaniu je povinnosť ich vrátiť. Dodávateľovi treba zaplatiť v lehote splatnosti, banke v splátkach s úrokom. Vlastníkovi firma nič vrátiť nemusí, len sa mu môže podeliť o zisk.

V súvahe sa cudzie zdroje delia na dlhodobé a krátkodobé podľa zostatkovej doby splatnosti. Krátkodobé sa porovnávajú s obežným majetkom, z čoho vychádzajú ukazovatele likvidity. Podiel cudzích zdrojov na celku ukazuje zadlženosť.

Ako to funguje v praxi

Banky pri posudzovaní úveru sledujú štruktúru cudzích zdrojov: koľko je bankových úverov, koľko záväzkov po splatnosti a či firma nefinancuje dlhodobý majetok krátkodobými zdrojmi. Pri príprave podkladov pre banku preto upravujeme členenie tak, aby odrážalo skutočnosť.

Osobitnou kategóriou sú pôžičky od spoločníkov. Z pohľadu banky sú cudzím zdrojom, no ak sú podriadené bankovému úveru, banka ich môže brať skoro ako vlastné imanie. Pri spriaznených osobách treba sledovať aj pravidlá nízkej kapitalizácie pri úrokoch.

Pomer vlastných a cudzích zdrojov je rozhodnutím o kapitálovej štruktúre. Cudzie zdroje sú spravidla lacnejšie, lebo úroky sú daňovým výdavkom, ale zvyšujú riziko. Firma s príliš vysokým dlhom stráca priestor pri prvom výkyve tržieb.

Na čo si dať pozor

Častou chybou je nevykázať všetky cudzie zdroje. Chýbajúce nevyfakturované dodávky, nezaúčtované rezervy na dovolenky či nevykázané záväzky voči konateľovi zlepšujú obraz firmy, ktorý potom neobstojí pri audite ani pri due diligence.

Rovnako rizikové je, keď cudzie zdroje prevyšujú hodnotu majetku. Ide o signál predĺženia a konateľ musí zvážiť povinnosti podľa zákona o konkurze. Pravidelný pohľad na súvahu takúto situáciu odhalí skôr, ako je neskoro.