Dlhodobý hmotný majetok

Čo to znamená

Dlhodobý hmotný majetok je hmotná vec, ktorú firma používa dlhšie ako rok a neobstarala ju na predaj: pozemky, stavby, stroje, vozidlá, inventár. Do nákladov nejde naraz, ale postupne cez odpisy.

Hranicu, od ktorej sa vec vykáže ako dlhodobý majetok a nie ako drobný majetok, si účtovná jednotka určuje sama vo vnútornom predpise. Zákon o dani z príjmov má vlastnú hranicu vstupnej ceny a tie dve sa nemusia zhodovať.

Tá istá vec môže byť v jednej firme dlhodobým majetkom a v inej zásobou. Auto v autosalóne je tovar na predaj, auto, ktorým jazdí obchodný zástupca, je dlhodobý majetok. Rozhoduje účel, na ktorý ju firma drží, nie jej povaha ani cena.

Ako to funguje v praxi

Pri zaradení sa určí obstarávacia cena, dátum uvedenia do používania a odpisová skupina. Účtovné odpisy sa nastavia v odpisovom pláne podľa reálnej doby používania, daňové podľa zákona.

Karta majetku musí sedieť so súvahou aj s inventarizáciou. Pri predaji alebo vyradení sa doúčtuje zostatková cena a preverí sa, či posledný zásah nebol technickým zhodnotením, ktoré vstupnú cenu zvyšuje.

Do obstarávacej ceny patria aj náklady súvisiace s obstaraním: doprava, montáž, clo či projektová dokumentácia. Keď ich klient zaúčtuje rovno do nákladov, prvý rok vyzerá stratovejší, odpisy v ďalších rokoch vychádzajú nižšie a karta majetku nezodpovedá tomu, čo firma za vec naozaj zaplatila.

Na čo si dať pozor

Pri kúpe budovy treba z ceny vyčleniť pozemok: ten sa neodpisuje účtovne ani daňovo a zostáva v majetku v pôvodnej cene. Kto zaradí celú kúpnu cenu ako stavbu, odpisuje aj pozemok a kontrola mu tieto odpisy z daňových výdavkov vylúči.

Majetok, ktorý sa už nepoužíva, zostáva v účtovníctve, kým sa formálne nevyradí. Stroj odvezený do šrotu bez vyraďovacieho protokolu ďalej žije v odpisoch a jeho zostatková cena sa do nákladov dostane neskoro alebo vôbec, lebo pri kontrole chýba dôkaz, kedy a prečo sa vyradil.