Daňový výdavok

Čo to znamená

Daňový výdavok je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ktorý daňovník preukázateľne vynaložil a zaúčtoval alebo zaevidoval. Všetky tri podmienky musia platiť naraz.

Účtovný náklad a daňový výdavok nie sú to isté. To, čo podmienky nespĺňa, sa v priznaní vracia späť ako pripočítateľná položka a stáva sa z neho nedaňový výdavok.

Živnostník nemusí výdavky preukazovať vôbec, ak si zvolí paušálne výdavky. Vtedy sa neskúma žiadny doklad, ale ani skutočné náklady sa neuplatnia: kto má vysoké reálne výdavky, napríklad na materiál alebo subdodávky, platí pri paušále daň zo zisku, ktorý v skutočnosti nemá.

Ako to funguje v praxi

Preukázateľnosť stojí na doklade a na súvislosti s podnikaním. Samotný daňový doklad nestačí: majetok používaný aj súkromne sa kráti pomerom a pri niektorých druhoch výdavkov zákon určuje strop alebo paušál.

Časť výdavkov je daňová až po zaplatení - typicky poradenské a právne služby, zmluvné pokuty, provízie za sprostredkovanie a nájomné fyzickej osobe. Stav úhrad ku koncu zdaňovacieho obdobia preto ovplyvňuje základ dane rovnako ako samotné faktúry.

Pri ročnej závierke prechádzame s klientom nákladové účty položku po položke. Typické sporné prípady sú reprezentačné výdavky, dary, pokuty a súkromné nákupy zaplatené firemnou kartou: patria do účtovníctva, ale do základu dane nie, a v priznaní ich treba pripočítať.

Na čo si dať pozor

Faktúra za právne služby zaúčtovaná v poslednom mesiaci roka a uhradená až po jeho konci zvyšuje daň toho roka, v ktorom bola zaúčtovaná, a zníži ju až v nasledujúcom. Kto to zistí pri zostavovaní priznania, rozhodnutie už nezmení.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke je účtovne náklad vždy, daňovým výdavkom je však len za podmienok zákona, najmä podľa doby, ktorá uplynula od splatnosti. Kto ju uplatní v plnej výške skôr, zníži si daň neoprávnene a kontrola rozdiel dorubí aj so sankciou.