Daň z nehnuteľností

Čo to znamená

Daň z nehnuteľností je miestna daň z pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov. Nevyberá ju finančná správa, ale obec alebo mesto, a sadzby si určuje každá samospráva všeobecne záväzným nariadením - preto sa medzi obcami výrazne líšia.

Rozhodujúci je stav k 1. januáru: kto je k tomuto dňu zapísaný ako vlastník, správca alebo nájomca podľa zákona, ten je daňovníkom na celý rok, aj keď nehnuteľnosť vo februári predá.

Daň z nehnuteľností je v skutočnosti súhrn troch daní, z pozemkov, zo stavieb a z bytov a nebytových priestorov, a každá má vlastný základ. Pri pozemkoch sa vychádza z hodnoty a výmery podľa katastra nehnuteľností, pri stavbách a bytoch z výmery zastavanej alebo podlahovej plochy, takže daň nesleduje trhovú cenu budovy.

Ako to funguje v praxi

Priznanie sa nepodáva každý rok. Podáva sa do 31. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom vznikla alebo zanikla daňová povinnosť alebo sa zmenilo využitie - kúpa, predaj, kolaudácia, zmena výmery. V ostatných rokoch obec pošle rozhodnutie sama.

Zaplatená daň je daňovým výdavkom firmy. Účtuje sa do obdobia, ktorého sa týka, a je súčasťou nákladov na držbu dlhodobého majetku popri odpisoch, poistení a údržbe.

Pri nájme priestorov sa v zmluve často dohodne, že vlastník prenesie daň z nehnuteľností na nájomcu. Daňovníkom voči obci ostáva vlastník, nájomca mu ju platí ako súčasť nájomného alebo samostatnú položku a u nájomcu ju účtujeme ako náklad na nájom; u vlastníka je súčasťou príjmu z prenájmu.

Na čo si dať pozor

Pri kúpe nehnuteľnosti sa na priznanie často zabudne, pretože kúpna zmluva ide k notárovi a na kataster, ale nie na obec. Nedoplatky sa zisťujú neskôr, spravidla pri previerke alebo pri predaji.

Keďže rozhoduje stav k 1. januáru, pri predaji v priebehu roka zaplatí daň za celý rok predávajúci. Ak kúpna zmluva nerieši pomerné vyrovnanie, nesie predávajúci daň aj za mesiace, keď už nehnuteľnosť nevlastnil, a dodatočne ju od kupujúceho nemá ako vymáhať, preto sa to oplatí dohodnúť pred predajom.