Citlivostná analýza

Čo to znamená

Citlivostná analýza skúma, ako veľmi sa zmení výsledok plánu, rozpočtu alebo ocenenia, keď sa zmení jeden predpoklad a ostatné zostanú rovnaké. Odpovedá na otázku, čo sa stane so ziskom, keď cena klesne o päť percent, alebo s hodnotou projektu, keď úrok stúpne o bod.

Najčastejšie sa robí pri investičných rozhodnutiach. Menia sa vstupy ako cena, objem predaja, náklady na materiál, úroková sadzba alebo diskontná sadzba a sleduje sa, ako na ne reaguje NPV, IRR či hodnota podniku podľa DCF.

Výsledok sa zvykne ukazovať v tabuľke alebo v tornádovom grafe, kde sú predpoklady zoradené podľa toho, ako veľmi hýbu výsledkom. Na rozdiel od scenárovej analýzy, ktorá mení viac predpokladov naraz, izoluje vplyv každého z nich zvlášť.

Ako to funguje v praxi

Pri forecaste alebo úverovej žiadosti klientom ukazujeme, ktoré tri či štyri predpoklady rozhodujú o tom, či plán vyjde. Často to nie sú tržby, ale marža, doba splatnosti pohľadávok alebo cena energie.

Užitočný je aj výpočet bodu zlomu pre jednotlivé vstupy, teda o koľko sa môže predpoklad zhoršiť, kým projekt prestane byť ziskový. Je to rozšírenie klasického break-even na viac premenných a banky ho radi vidia v štúdii uskutočniteľnosti.

Pri firmách, ktoré obchodujú v cudzej mene, zahŕňame aj citlivosť na kurz: aký kurzový rozdiel a vplyv na maržu by spôsobil pohyb kurzu o niekoľko percent. Podľa výsledku sa rozhoduje, či sa oplatí kurzové riziko zaistiť.

Na čo si dať pozor

Citlivostná analýza predpokladá, že sa mení len jedna vec, no v skutočnosti sa predpoklady ovplyvňujú: nižšia cena zvýši objem, vyššia inflácia zdvihne mzdy aj ceny. Výsledky preto treba čítať ako orientáciu a kombinovať ich so scenármi.

Riziko je aj v rozsahu zmien. Ak sa testuje len pohyb o jedno percento, analýza pôsobí upokojujúco, hoci reálne výkyvy bývajú desaťnásobné. Rozsah preto odvodzujeme z histórie firmy a trhu, nie z toho, čo vyzerá príjemne.