Stravné

Čo to znamená

Stravné má v slovenskej praxi dva významy. Prvým je príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, ktorý je povinný a poskytuje sa formou jedla, gastrolístkov alebo finančného príspevku.

Druhým je stravné počas pracovnej cesty, ktoré je súčasťou cestovných náhrad a jeho sadzby určuje opatrenie ministerstva podľa dĺžky cesty a krajiny.

Príspevok na stravovanie nie je dobrovoľný benefit, ktorý by si firma mohla vymeniť za niečo iné. Popri ňom môže zamestnávateľ na stravu prispievať aj zo sociálneho fondu, ten však má vlastný zdroj, vlastné pravidlá a vlastné daňové posúdenie. Obe sumy sa preto v mzdách vedú oddelene, aj keď zamestnanec ich vníma ako jeden príspevok.

Ako to funguje v praxi

Zamestnanec má právo vybrať si medzi gastrolístkom a finančným príspevkom, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom zariadení. Príspevok v zákonnom rozsahu je daňovým výdavkom a na strane zamestnanca nie je zdaniteľným príjmom.

Mzdový program eviduje nárok podľa odpracovaných dní a vylučuje dni, kedy nárok nevzniká - napríklad pri pracovnej ceste, kde sa vypláca stravné podľa zákona o cestovných náhradách.

Živnostník sám sebe príspevok na stravovanie ako zamestnanec poskytnúť nemôže. Na pracovnej ceste si však stravné do daňových výdavkov uplatniť môže, a to v sumách podľa zákona o cestovných náhradách. Pri klientoch-živnostníkoch preto vedieme jednoduchú evidenciu ciest s dátumom, cieľom a časom, aby sa nárok dal preukázať.

Na čo si dať pozor

Príspevok poskytnutý nad zákonný limit sa posudzuje ako zdaniteľný príjem s odvodmi. Rovnako pozor na súbeh: za ten istý deň nemôže zamestnanec dostať príspevok na stravovanie aj stravné na pracovnej ceste.

Finančný príspevok vyplatený spolu so mzdou bez samostatnej položky na výplatnej páske a bez evidencie odpracovaných dní sa pri daňovej kontrole ťažko obhajuje ako príspevok na stravovanie. Kontrola ho potom môže posúdiť ako bežnú mzdu a zamestnávateľ doplatí daň aj odvody za všetkých zamestnancov a všetky mesiace naraz.