Splátkový kalendár

Čo to znamená

Splátkový kalendár rozpisuje dlh na jednotlivé splátky: dátum, sumu, časť istiny, časť úroku a zostatok po splátke. Od povolenia splátok dane sa líši tým, že vzniká dohodou s veriteľom, nie rozhodnutím úradu.

Pri anuitnej splátke je suma stále rovnaká, ale pomer sa posúva: na začiatku prevažuje úrok, ku koncu istina. Preto mimoriadna splátka v prvých rokoch ušetrí podstatne viac ako tá istá suma na konci splácania.

Splátkový kalendár nie je len bankový produkt. Vzniká aj vtedy, keď sa firma s dodávateľom dohodne na rozložení faktúry po splatnosti, a písomná dohoda so splátkami je zároveň uznaním záväzku. To mení plynutie premlčacej lehoty, takže veriteľ získava čas, ktorý by bez dohody už nemal.

Ako to funguje v praxi

V účtovníctve sa každá splátka delí: istina znižuje záväzok v súvahe, úrok ide do nákladov obdobia. Pri lízingu býva splátkový kalendár zároveň daňovým dokladom na odpočet DPH, ak má náležitosti faktúry.

Kalendár je základ plánovania hotovosti a pri refinancovaní ho banka vydá nanovo. Zostatok k súvahovému dňu sa člení na časť splatnú do roka a na dlhodobú, inak súvaha ukáže likviditu, ktorú firma nemá.

Keď splátka pripadá na január, ale úrok za ňu patrí sčasti decembru, k súvahovému dňu sa úrok za december zaúčtuje do nákladov, hoci sa zaplatí až v novom roku. Kalendár preto pri závierke čítame po dňoch, nie po splátkach, lebo tak to žiada akruálny princíp.

Na čo si dať pozor

Najdrahšia chyba je zaúčtovať celú splátku do nákladov. Náklady narastú o istinu, ktorá daňovým výdavkom nie je, a pri kontrole správca dane rozdiel dorubí a pridá k nemu pokutu za všetky dotknuté roky.

Pri úvere s pohyblivou sadzbou alebo po skončení fixácie úroku banka kalendár prepočíta. Kto ďalej účtuje podľa pôvodného rozpisu, delí splátky na istinu a úrok nesprávne, a rozdiel sa ukáže až pri odsúhlasení zostatku úveru s bankou k závierke, keď ho treba opravovať za celé mesiace.