Kreditné riziko

Čo to znamená

Kreditné riziko je riziko, že dlžník, odberateľ či iná zmluvná strana nesplní svoj peňažný záväzok načas alebo vôbec. Pre bežnú firmu ide najmä o riziko, že odberateľ nezaplatí faktúru, pre banku o riziko nesplatenia úveru. Súvisí aj s preddavkami, ktoré firma zaplatila dodávateľovi, ktorý potom nedodá.

Riziko má dve zložky: pravdepodobnosť, že dlžník nezaplatí, ktorá závisí od jeho bonity, a výšku straty, ktorá závisí od toho, koľko firma dlžníkovi dlhuje a aké má zabezpečenie. Veľká pohľadávka voči jednému odberateľovi s nejasnou finančnou situáciou je koncentráciou rizika.

Kreditné riziko nemožno úplne odstrániť, dá sa však riadiť: výberom partnerov, limitmi, zabezpečením, poistením či predajom pohľadávok. Dobré riadenie znamená, že straty sú predvídateľné a firma ich unesie bez ohrozenia vlastnej likvidity.

Ako to funguje v praxi

Pri nových odberateľoch odporúčame preverenie partnera: registre, zoznam daňových dlžníkov, zverejnené závierky, exekúcie a platobnú históriu. Na základe toho sa nastaví úverový limit a splatnosť, pri rizikových partneroch preddavky či platba vopred.

Pravidelným nástrojom je veková štruktúra pohľadávok, ktorá ukáže, kto platí neskoro a ako sa situácia vyvíja. Pri väčších objemoch pomáha poistenie pohľadávok či faktoring bez regresu, ktoré riziko prenesú na poisťovňu či faktoringovú spoločnosť.

V účtovníctve sa kreditné riziko premieta do opravných položiek k pochybným pohľadávkam. Daňovo sú uznané len za zákonných podmienok, napríklad podľa doby po splatnosti. Pri uzávierke preto pohľadávky posudzujeme jednotlivo a podľa veku.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je koncentrácia: jeden veľký odberateľ tvorí väčšinu tržieb a pohľadávok. Jeho platobné problémy potom ohrozia celú firmu. Pri takej závislosti má zmysel poistenie, kratšia splatnosť alebo aktívna snaha rozložiť predaj medzi viac zákazníkov.

Druhou chybou je ignorovať varovné signály: odberateľ, ktorý platil včas, začne platiť neskoro, žiada odklad či splátky alebo mení bankové účty. Včasná reakcia, napríklad zastavenie dodávok či požiadavka zabezpečenia, je lacnejšia než vymáhanie po konkurze.