Hodnotový reťazec

Čo to znamená

Hodnotový reťazec je model Michaela Portera, ktorý rozkladá firmu na činnosti vytvárajúce hodnotu pre zákazníka. Primárne činnosti sú vstupná logistika, výroba, výstupná logistika, marketing a predaj a služby po predaji, podporné činnosti sú nákup, technológie, ľudské zdroje a infraštruktúra firmy.

Marža vzniká ako rozdiel medzi tým, koľko je zákazník ochotný zaplatiť, a nákladmi všetkých činností. Model pomáha zistiť, ktoré z nich hodnotu naozaj pridávajú a ktoré len stoja peniaze, a nadväzuje na Porterovu analýzu konkurenčných síl.

Dnes sa pojem používa aj šire, keď hodnotový reťazec zahŕňa aj dodávateľov a odberateľov firmy. V tomto zmysle sa s ním pracuje pri dvojitej významnosti a pri výpočte emisií Scope 3, ktoré vznikajú mimo firmy.

Ako to funguje v praxi

Pre klientov hodnotový reťazec spájame s manažérskym účtovníctvom: náklady rozdelíme podľa činností a nákladových stredísk a ukážeme, koľko stojí predaj, doprava či administratíva na jednu zákazku. Často sa ukáže, že najdrahšia je činnosť, ktorú nikto nesleduje.

Na základe rozboru sa rozhoduje o outsourcingu alebo naopak insourcingu. Podporné činnosti, ktoré nie sú zdrojom konkurenčnej výhody, napríklad účtovníctvo, mzdy či IT, môže lepšie a lacnejšie robiť externý partner.

Rozbor sa robí spolu s procesnou mapou, ktorá ukáže, ako činnosti na seba nadväzujú. Pri zákazkovej výrobe je výsledkom presnejšia kalkulácia, pri obchode lepšie nastavenie logistiky a skladu.

Na čo si dať pozor

Model je užitočný len vtedy, keď sa naplní skutočnými číslami. Ak sa činnosti len vymenujú a nákladom sa priradia odhady, výsledok potvrdí to, čo si vedenie myslelo už predtým, a nič sa nezmení.

Presun činnosti von nie je automaticky úsporou. Pri rozhodovaní treba započítať aj náklady na riadenie dodávateľa, stratu know-how a riziko závislosti. Ak činnosť tvorí jadro hodnoty pre zákazníka, jej odovzdanie môže firme vziať práve to, čím sa odlišuje.