Pojem

Treaty shopping

Zneužívanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vložením spoločnosti v tretej krajine len preto, aby sa získala výhodnejšia zmluva. Bránia mu pravidlá o skutočnom vlastníkovi, test hlavného účelu z MLI a požiadavka ekonomickej substancie.

Aktualizované

Čo to znamená

Treaty shopping je zneužívanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia tak, že sa medzi platiteľa a skutočného príjemcu vloží spoločnosť v tretej krajine len preto, aby sa využila výhodnejšia zmluva. Cieľom je typicky znížiť zrážkovú daň z dividend, úrokov či licenčných poplatkov.

Príklad: investor zo štátu, s ktorým Slovensko nemá zmluvu alebo má zmluvu s vyššou sadzbou, založí holding v krajine s priaznivou zmluvou a príjmy smeruje cez neho. Holding pritom nemá žiadnu skutočnú činnosť a peniaze ďalej posiela majiteľovi.

Proti treaty shoppingu pôsobí niekoľko nástrojov: pojem skutočného vlastníka príjmu, test hlavného účelu zavedený do zmlúv cez Multilaterálny nástroj a požiadavky na ekonomickú substanciu. Všetky vychádzajú z projektu BEPS a z princípu, že zmluvné výhody patria len skutočným rezidentom.

Ako to funguje v praxi

Slovenská firma, ktorá vypláca príjmy do zahraničia, uplatní zníženú sadzbu podľa zmluvy len vtedy, ak má od príjemcu potvrdenie o daňovej rezidencii a primerane si overí, že príjemca je skutočným vlastníkom príjmu. Pri pochybnostiach je bezpečnejšie zraziť daň v plnej výške.

Test hlavného účelu znamená, že výhodu zo zmluvy možno odmietnuť, ak bolo jej získanie jedným z hlavných cieľov štruktúry alebo transakcie. Firmy by preto mali vedieť zdôvodniť, prečo zahraničná spoločnosť existuje, aké má funkcie a aké rozhodnutia v nej padajú.

Pri skupinových štruktúrach je dobré pravidelne preverovať, či medzičlánky v rôznych krajinách majú dostatočnú substanciu a obchodný zmysel. Dokumentácia o personáli, kanceláriách a rozhodovaní by mala existovať priebežne, nie až po začatí daňovej kontroly.

Na čo si dať pozor

Ak správca dane neuzná výhodu zo zmluvy, vypláca firma, ktorá zrazila nižšiu daň, rozdiel vrátane úrokov a pokút, hoci peniaze už odišli do zahraničia. Riziko teda nesie platiteľ príjmu, nie len zahraničný príjemca, a preto by si ho mal dôsledne preveriť.

Pri platbách do štátov, ktoré Slovensko považuje za nespolupracujúce jurisdikcie, sa uplatňuje zvýšená zrážková daň a ďalšie obmedzenia. Takéto platby treba posudzovať osobitne a s ohľadom na aktuálny zoznam štátov.

Potrebujete pojem vysvetliť na vašej konkrétnej situácii? Konzultácie od 55 € / hodina bez DPH, podľa témy a zložitosti.