Pracovný pomer na dobu určitú

Čo to znamená

Pracovný pomer na dobu určitú je pracovný pomer, ktorý sa dohodne len na určitý čas a skončí sa uplynutím tejto doby bez výpovede. Doba musí byť v pracovnej zmluve určená jasne, dátumom alebo udalosťou, napríklad návratom zastupovaného zamestnanca.

Zákonník práce takýto pomer obmedzuje: možno ho dohodnúť najviac na zákonom určenú dobu a v tomto období predĺžiť alebo opätovne dohodnúť len obmedzený počet ráz. Nad tento rámec je to možné len z dôvodov, ktoré zákon vymenúva, napríklad zastupovanie počas materskej, sezónne práce alebo práce, pri ktorých to vyžaduje osobitný predpis.

Zamestnanci na dobu určitú nesmú byť znevýhodnení oproti zamestnancom na dobu neurčitú. Majú nárok na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, dovolenku, benefity a vzdelávanie, čo vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania.

Ako to funguje v praxi

Pri príprave zmlúv s klientom sledujeme históriu pomerov s tým istým zamestnancom. Mzdový systém upozorní, keď by ďalšie predĺženie prekročilo zákonný limit, lebo potom sa pomer zo zákona mení na pomer na dobu neurčitú, aj keď zmluva hovorí inak.

Pri pomere na dobu určitú môže byť dohodnutá aj skúšobná doba, nesmie však byť dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pomeru. Pri krátkych pomeroch preto dĺžku skúšobnej doby prepočítavame.

Keď sa pomer blíži ku koncu, s klientom dopredu riešime, či ho predĺži, a pripravíme podklady na ukončenie: vyúčtovanie dovolenky, potvrdenie o zamestnaní a odhlásenie z poisťovní. Pri pokračovaní v práci po skončení doby bez novej dohody vzniká pomer na dobu neurčitú.

Na čo si dať pozor

Ak zamestnanec po uplynutí doby pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa, pomer sa mení na dobu neurčitú. Zamestnávateľ, ktorý to nechce, musí skončenie riešiť včas, nie až v posledný deň.

Opakované krátke pomery na dobu určitú namiesto trvalého pomeru môže inšpekcia práce posúdiť ako obchádzanie zákona. Pre dlhodobo potrebné pozície je spravidla vhodnejší trvalý pomer, prípadne agentúrne zamestnávanie pri skutočne dočasnej potrebe.