Oceňovacie rozdiely

Čo to znamená

Oceňovacie rozdiely sú zmeny hodnoty majetku a záväzkov, ktoré sa podľa účtovných predpisov neúčtujú do výsledku hospodárenia, ale priamo do vlastného imania. Vznikajú najmä pri precenení na reálnu hodnotu a pri oceňovaní podielov metódou vlastného imania.

Typickým príkladom sú cenné papiere k dispozícii na predaj, podiely v dcérskych a pridružených spoločnostiach či zabezpečovacie deriváty. Oceňovacie rozdiely vznikajú aj pri niektorých premenách spoločností, napríklad pri zlúčení či zmene právnej formy.

Ide o nerealizované zmeny hodnoty. Nie sú ziskom, z ktorého by sa dali vyplatiť dividendy, a v súvahe sa vykazujú v samostatnej položke vlastného imania. Do výsledku hospodárenia sa premietnu až pri predaji či inom vyradení majetku.

Ako to funguje v praxi

Pri zostavení závierky s oceňovacími rozdielmi dbáme na to, aby bolo jasné, ktorá časť vlastného imania je realizovaný zisk a ktorá len precenenie. Pri návrhu na rozdelenie zisku sa oceňovacie rozdiely do rozdeľovaného zisku nezahŕňajú.

Daňovo sa oceňovacie rozdiely zvyčajne nezahŕňajú do základu dane v čase vzniku. Rozdiel medzi účtovnou a daňovou hodnotou majetku však môže viesť k odloženej dani, ktorú treba pri závierke posúdiť.

Pri premenách spoločností, napríklad zlúčení, vznikajú oceňovacie rozdiely z rozdielu medzi hodnotou prevzatého majetku a hodnotou podielu. Ich účtovanie je technicky náročné a odporúčame ho konzultovať pred rozhodným dňom.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je vyplatiť dividendy z vlastného imania zvýšeného precenením. Nerealizovaný zisk nie sú peniaze a výplata z neho môže byť v rozpore s pravidlami o rozdeľovaní zisku a ohroziť kapitál firmy.

Druhým rizikom je nesprávne zaradenie zmeny hodnoty do výsledku hospodárenia namiesto oceňovacích rozdielov alebo naopak. Skreslí to zisk, daň aj ukazovatele, ktoré sleduje banka.