Reálna hodnota

Čo to znamená

Reálna hodnota je suma, za ktorú by sa majetok vymenil medzi informovanými a nezávislými stranami. Slovenské predpisy ju predpisujú len na vymedzené prípady, nie ako bežný spôsob oceňovania.

Väčšina majetku sa oceňuje obstarávacou cenou zníženou o odpisy a opravné položky. Reálna hodnota sa používa napríklad pri cenných papieroch alebo majetku nadobudnutom bezodplatne.

Reálna hodnota nie je cena, ktorú by zaplatil jeden konkrétny kupujúci so zvláštnym záujmom, ani suma pri nútenom rýchlom predaji. Počíta s bežnými podmienkami na trhu a bez výhod, ktoré vidí len jeden záujemca; preto sa môže líšiť od ceny, na ktorej sa strany nakoniec dohodnú pri predaji podniku.

Ako to funguje v praxi

Pri majetku bez trhovej ceny sa hodnota odvodzuje od znaleckého posudku alebo od modelu. Použitý postup patrí do poznámok k závierke, aby bolo zrejmé, na čom číslo stojí.

V IFRS má reálna hodnota podstatne širšie použitie. Práve preto sa slovenská závierka a skupinový reporting môžu líšiť aj vtedy, keď nikto neurobil chybu.

V malej firme sa s reálnou hodnotou stretneme najčastejšie pri bezodplatne nadobudnutom majetku, napríklad pri aute darovanom spoločníkom: zaúčtuje sa v reálnej hodnote, ktorú treba podložiť posudkom alebo porovnaním s ponukami na trhu. Pri nepeňažnom vklade do základného imania zase hodnotu vkladu určuje znalecký posudok.

Na čo si dať pozor

Precenenie na reálnu hodnotu nie je nástroj na vylepšenie súvahy pred rokovaním s bankou. Ak sa použije tam, kde ho zákon nepripúšťa, audítor aj kontrola ho vrátia späť.

Zmena reálnej hodnoty sa podľa druhu majetku účtuje buď do výsledku hospodárenia, alebo priamo do vlastného imania, a daňovo sa nemusí posudzovať rovnako ako účtovne. Kto to prehliadne, zdaní precenenie, ktoré zdaniteľné nebolo, alebo naopak zabudne na odloženú daň a závierka potom nesedí s priznaním.