Obvyklá cena

Čo to znamená

Obvyklá cena je cena, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný tovar či služba bežne predáva medzi nezávislými stranami v danom mieste a čase. Ide o trhovú hodnotu, ktorá nezohľadňuje mimoriadne okolnosti ani osobné vzťahy medzi kupujúcim a predávajúcim.

Pojem sa používa v daňových predpisoch vždy, keď dohodnutá cena nemusí zodpovedať realite. Typicky pri nepeňažných príjmoch, darovaní, obchodoch medzi závislými osobami alebo pri použití majetku na súkromné účely.

Obvyklú cenu možno určiť porovnaním s cenami podobných obchodov, z cenníkov a ponúk nezávislých predajcov, a pri majetku, pre ktorý porovnanie chýba, aj znaleckým posudkom. Postup pri transakciách v skupine podrobne upravujú pravidlá transferového oceňovania.

Ako to funguje v praxi

Pri predaji majetku spoločníkovi alebo firme v skupine si vždy pripravíme podklad k cene: inzeráty, cenové ponuky alebo posudok. Pri autách a nehnuteľnostiach je rozdiel medzi účtovnou zostatkovou a obvyklou cenou často veľký a správca dane si ho pri kontrole všíma.

Pri nepeňažných plneniach zamestnancom, napríklad pri používaní firemného bytu alebo nákupe tovaru so zľavou, počítame zdaniteľný príjem z obvyklej ceny. Zamestnanec zdaňuje rozdiel medzi obvyklou cenou a tým, čo zaplatil.

Aj v DPH má obvyklá cena úlohu. Pri dodaní medzi prepojenými osobami za cenu nižšiu alebo vyššiu ako obvyklá sa za určitých podmienok základ dane upraví na obvyklú cenu, najmä ak jedna zo strán nemá plný nárok na odpočet.

Na čo si dať pozor

Predaj majetku za symbolické euro do rodiny či spoločníkovi vyzerá jednoducho, ale správca dane môže dodatočne dopočítať rozdiel do obvyklej ceny a zdaniť ho. Pri firmách sa rozdiel pripočíta k základu dane, pri fyzickej osobe môže ísť o zdaniteľný príjem.

Obvyklá cena nie je jedno číslo, ale rozpätie. Pri kontrole preto obstojí cena, ktorá je v rozumnom rozpätí a je doložená. Posudok vypracovaný až po otvorení kontroly má menšiu váhu ako dokumentácia pripravená v čase obchodu.