Minimálny mzdový nárok

Čo to znamená

Zákonník práce delí pracovné miesta do šiestich stupňov náročnosti a ku každému priraďuje vlastné mzdové minimum. Prvý stupeň zodpovedá minimálnej mzde, vyššie stupne sú nad ňou.

Stupeň priraďuje zamestnávateľ podľa skutočnej náročnosti práce: zodpovednosti, samostatnosti, riadenia ľudí, potrebnej kvalifikácie. Nie podľa toho, ako sa pozícia volá.

Zákonné stupne s vlastnými minimami sú poistkou pre firmy, ktoré mzdové podmienky nemajú upravené v kolektívnej zmluve. Kde taká zmluva mzdy rieši, minimá pre jednotlivé stupne si dohodnú zmluvné strany. Samotná minimálna mzda ako spodná hranica však platí pre každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či kolektívnu zmluvu má.

Ako to funguje v praxi

Zaradenie patrí do pracovnej zmluvy alebo mzdového výmeru a premieta sa do plánovania ceny práce. Pri zmene náplne práce sa má prehodnotiť, nielen pri zmene mzdy.

Do porovnania s minimom sa nezapočítavajú príplatky za nadčas, sviatok či nočnú prácu. Porovnáva sa základná zložka, nie to, čo zamestnanec zarobil vrátane príplatkov.

Stupne sa odvíjajú od minimálnej mzdy, ktorá sa spravidla mení od januára. Pred prvou výplatou v novom roku preto prechádzame všetky hrubé mzdy klienta a označíme tie, ktoré spadli pod minimum svojho stupňa. Pri kratšom úväzku porovnávame so sumou prepočítanou pomerne k dohodnutému pracovnému času, nie s plným mesačným minimom.

Na čo si dať pozor

Nesprávne zaradenie je typický nález inšpekcie práce a rieši sa doplatkom mzdy za celé obdobie, spolu s odvodmi a náhradami, ktoré sa z nej počítajú.

Preradenie pozície do nižšieho stupňa iba v dokumentoch, bez zmeny skutočnej práce, nič neušetrí. Inšpekcia porovnáva opis v personálnej dokumentácii s tým, čo zamestnanec naozaj robí, a pri nesúlade k doplatku mzdy pridáva aj pokutu pre zamestnávateľa.