Pojem

Kolektívne vyjednávanie

Rokovanie odborov so zamestnávateľom alebo so zväzom zamestnávateľov o mzdách, pracovnom čase, benefitoch a ďalších podmienkach. Jeho výsledkom je kolektívna zmluva, pri neúspechu nasleduje sprostredkovateľ, rozhodca alebo ako krajné riešenie štrajk.

Aktualizované

Čo to znamená

Kolektívne vyjednávanie sú rokovania medzi odbormi a zamestnávateľom alebo zväzom zamestnávateľov o mzdách, pracovnom čase, benefitoch a ďalších pracovných podmienkach. Výsledkom je kolektívna zmluva, ktorá zaväzuje obe strany a zlepšuje podmienky nad rámec zákona.

Na strane zamestnancov vždy vyjednáva odborová organizácia. Ak vo firme pôsobí viac odborov, vystupujú spoločne. Zamestnanecká rada ani individuálni zamestnanci kolektívnu zmluvu uzavrieť nemôžu, hoci rada má iné práva na informácie a prerokovanie.

Rozlišuje sa podniková kolektívna zmluva pre jedného zamestnávateľa a kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre celé odvetvie, ktorú uzatvára zväz zamestnávateľov s vyšším odborovým orgánom. Zmluvu vyššieho stupňa môže ministerstvo rozšíriť aj na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zväzu.

Ako to funguje v praxi

Proces sa začína písomným návrhom jednej strany, na ktorý musí druhá strana v zákonnej lehote písomne odpovedať a vyjadriť sa k jednotlivým bodom. Nasledujú rokovania, pri ktorých si strany vymieňajú požiadavky a ponuky a hľadajú kompromis, často pri mzdovom náraste a benefitoch.

Ak sa strany nedohodnú, môžu sa obrátiť na sprostredkovateľa, ktorého vyberú alebo určí ministerstvo práce. Ak ani sprostredkovanie nevedie k dohode, môžu požiadať rozhodcu, ktorého rozhodnutie je záväzné. Krajným prostriedkom zamestnancov je štrajk, zamestnávateľa výluka.

Pre mzdovú účtáreň je kolektívna zmluva dôležitým zdrojom pravidiel. Môže určovať vyššie príplatky, dlhšiu dovolenku, odstupné nad zákonné minimum či príspevky na stravu a doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré treba premietnuť do mzdového systému a rozpočtu.

Na čo si dať pozor

Ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré sú pre zamestnancov menej výhodné ako zákon alebo zmluva vyššieho stupňa, sú neplatné. Zamestnávateľ preto nemôže kolektívnou zmluvou obísť minimálne štandardy, napríklad minimálne mzdové nároky či zákonné príplatky.

Nároky z kolektívnej zmluvy sa vzťahujú na všetkých zamestnancov zamestnávateľa, nie len na členov odborov. Pri rozpočtovaní mzdových nákladov a pri zmenách, napríklad hromadnom prepúšťaní, treba preto počítať s nárokmi celého kolektívu.

Potrebujete pojem vysvetliť na vašej konkrétnej situácii? Konzultácie od 55 € / hodina bez DPH, podľa témy a zložitosti.