Mediácia

Čo to znamená

Mediácia je riešenie sporu s pomocou nestranného mediátora. Ten nerozhoduje, len vedie strany k dohode, a preto výsledok závisí od ich vôle, nie od právnej sily argumentov.

Ak sa dohoda spíše v predpísanej forme a uloží u notára alebo mediátora, môže byť exekučným titulom. To ju odlišuje od bežného zmieru, ktorý treba v prípade porušenia žalovať.

Mediácia sa líši od rozhodcovského konania, s ktorým sa často zamieňa. Rozhodca vydá rozhodnutie, ktoré strany zaväzuje, a spravidla ho určuje rozhodcovská doložka v zmluve. Mediátor nerozhoduje nič; ak sa strany nedohodnú, spor ostáva otvorený a každá môže pokračovať súdom alebo rozhodcovským konaním.

Ako to funguje v praxi

V obchodných vzťahoch má mediácia zmysel tam, kde má spolupráca pokračovať: spor o rozsah diela, o kvalitu dodávky, o vyúčtovanie. Súd vzťah spravidla ukončí, mediácia ho môže zachovať.

Je rýchlejšia a lacnejšia než súdne konanie, a začať sa dá kedykoľvek, aj počas neho. Začatie mediácie navyše zastavuje plynutie premlčacej lehoty.

Keď sa klient sporí s odberateľom o to, čo bolo dodané a zaplatené, pripravujeme pred mediáciou výpis zo saldokonta: zoznam faktúr, dobropisov, úhrad a započítaní s dátumami. Rozhovor sa potom vedie nad spoločnými číslami a strany sa nesporia o to, ktorá faktúra ešte platí.

Na čo si dať pozor

Mediácia nemá zmysel, ak druhá strana nemá čím zaplatiť alebo nemá záujem dohodnúť sa. Vtedy len oddiali platobný rozkaz a zhorší šancu, že sa z pohľadávky niečo získa.

Dohoda z mediácie má aj daňové dôsledky, na ktoré sa pri podpise nemyslí. Ak sa veriteľ vzdá časti pohľadávky, odpustená suma nie je automaticky daňovým výdavkom a odpis pohľadávky musí spĺňať zákonné podmienky; dlžníkovi zasa odpustený záväzok zvyšuje výnosy. Znenie dohody sa preto pred podpisom prejde aj s účtovníkom.