Riziková matica

Čo to znamená

Riziková matica zobrazuje riziká podľa dvoch osí: pravdepodobnosť, že nastanú, a závažnosť dopadu, ak nastanú. Súčin určí poradie, v akom sa riešia - a to je jej jediný účel.

Ku každému riziku patria štyri údaje: popis, vlastník, opatrenie a zvyškové riziko po jeho zavedení. Bez vlastníka a opatrenia je matica len zoznamom obáv.

Riziko je udalosť, ktorá môže nastať; to, čo už nastalo, je problém a patrí do plánu riešenia, nie do matice. Matica tiež nie je predpoveď: pravdepodobnosť a dopad sú odhady v hrubých stupňoch, napríklad nízky, stredný a vysoký, a ich hodnota je v tom, že nútia porovnať riziká medzi sebou, nie v presnosti čísla.

Ako to funguje v praxi

V malej firme sa najviac oplatí zmapovať riziká, ktoré ohrozujú prevádzku: výpadok kľúčového dodávateľa, odchod jediného človeka, ktorý pozná proces, strata dát, neplatenie veľkého odberateľa, zmena legislatívy.

Opatrenia sa premietnu do konkrétnych vecí: plán obnovy, záložný dodávateľ, poistenie, kontrolné body v internej kontrole, limit expozície voči jednému odberateľovi.

Pri finančných rizikách vieme matici dodať čísla z účtovníctva: aký podiel tržieb tvorí najväčší odberateľ, aké staré sú pohľadávky v saldokonte a na koľko mesiacov fixných nákladov stačí hotovosť. Dopad potom nie je pocit, ale suma, a pri ďalšom prehodnotení sa dá zmerať, či opatrenie zabralo.

Na čo si dať pozor

Riziko, ktoré nikto nevlastní, sa nerieši. A matica má zmysel len vtedy, keď sa prehodnocuje - aspoň raz ročne a po každej väčšej zmene v podnikaní, inak zostane prílohou k štúdii, ktorú nikto neotvorí.

Častou chybou je dať všetkým rizikám strednú pravdepodobnosť aj dopad, takže matica nič neroztriedi. Opačná chyba je opatrenie drahšie než samotné riziko: poistenie prerušenia prevádzky alebo zdvojený systém sa oplatí len vtedy, keď ročný náklad neprevýši škodu, ktorú odvráti. Drobné riziká je rozumné vedome prijať a zapísať to.