Daňové odpisy

Čo to znamená

Daňové odpisy určuje zákon o dani z príjmov: odpisová skupina, doba odpisovania a metóda. Účtovné odpisy naopak nastavuje firma podľa toho, ako sa majetok reálne opotrebúva.

Obe čísla sa preto bežne líšia. V daňovom priznaní sa rozdiel vysporiada položkou pripočítateľnou alebo odpočítateľnou od základu dane, v účtovníctve môže viesť k odloženej dani.

Metódu, rovnomernú alebo zrýchlenú, volí firma pri zaradení každého majetku zvlášť, pokiaľ zákon zrýchlené odpisovanie pre danú skupinu pripúšťa, a počas odpisovania ju už nemení. Niektorý majetok sa daňovo neodpisuje vôbec, napríklad pozemky, a jeho cena sa do výdavkov dostane až pri predaji.

Ako to funguje v praxi

V prvom roku sa odpisuje len za mesiace od zaradenia, ak ide o rovnomerné odpisovanie. Preto má dátum zaradenia do používania priamy dopad na daň a nedá sa určiť spätne podľa potreby.

Firma sa môže rozhodnúť daňový odpis prerušiť. Je to legálny nástroj, ktorý sa hodí v stratovom roku, aby sa odpis využil neskôr, keď bude čo znižovať.

Pre každý majetok vedieme daňovú kartu s odpisovým plánom, oddelenú od účtovnej. Pri predaji alebo vyradení majetku z nej vieme okamžite určiť daňovú zostatkovú cenu, ktorá ide do výdavkov, a nemusíme spätne skladať odpisy z priznaní za niekoľko rokov.

Na čo si dať pozor

Najčastejšia chyba je zaradiť do nesprávnej skupiny alebo nechať technické zhodnotenie v nákladoch. Kontrola to opravuje spätne za celé roky a domeriava daň aj s úrokom.

Iná chyba vzniká už pri vstupnej cene: do obstarávacej ceny patrí aj doprava, montáž či clo, a platiteľ DPH do nej naopak nezahŕňa odpočítanú daň. Zlá vstupná cena sa potom prenáša do odpisov na celé roky a opravuje sa v každom dotknutom priznaní.