Daňová strata

Čo to znamená

Daňová strata je záporný základ dane - situácia, keď daňové výdavky prevýšia zdaniteľné príjmy. Nie je totožná s účtovnou stratou vo výkaze ziskov a strát, pretože vzniká až po daňových úpravách.

Zákon umožňuje odpočítať ju od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v rozsahu a v lehote podľa platného znenia zákona o dani z príjmov. Odpočet je právo, nie povinnosť, ale neuplatnený nárok po uplynutí lehoty zaniká.

Daňovú stratu treba odlíšiť od neuhradenej straty v účtovníctve. Neuhradená strata je položka vlastného imania, ktorú spoločníci riešia zo zisku, z fondov alebo príplatkom, kým daňová strata je len údaj v evidencii k priznaniu. Uhradenie účtovnej straty príplatkom spoločníka daňovú stratu preto nezmenšuje ani nezvyšuje.

Ako to funguje v praxi

Straty sa evidujú po rokoch vzniku a odpočítavajú sa v poradí, v akom vznikli. Evidencia patrí do prílohy priznania a je jedným z mála údajov, ktoré si firma prenáša z roka na rok - preto sa pri prevzatí agendy vždy dohľadáva.

V účtovníctve sa možnosť budúceho odpočtu premieta do odloženej dane, ak je pravdepodobné, že firma dosiahne zisk, z ktorého sa dá strata odpočítať.

Ak firme hrozí, že staršia strata prepadne skôr, než ju stihne odpočítať, oplatí sa pozrieť na nástroje, ktoré zákon ponúka na posunutie výdavkov do neskorších rokov, napríklad prerušenie odpisovania daňových odpisov. Prepočet na niekoľko rokov dopredu robíme s klientom ešte pred zostavením priznania, nie po ňom.

Na čo si dať pozor

Strata sama o sebe nechráni pred platbou dane. Ak zákon ukladá minimálnu daň, platí sa aj pri strate. Zároveň sa odpočet nedá uplatniť spätne na už podané priznanie bez dodatočného priznania.

Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností nemusí strata zanikajúcej spoločnosti prejsť na nástupnícku v plnom rozsahu, ak vôbec. Kto plánuje fúziu aj s ohľadom na nevyužitú stratu, má jej osud overiť v aktuálnom znení zákona ešte pred schválením projektu, inak môže s výhodou počítať márne.