Whistleblowing

Čo to znamená

Whistleblowing je oznámenie protispoločenskej činnosti, o ktorej sa človek dozvedel v súvislosti so svojou prácou: korupcie, daňového podvodu alebo machinácií pri verejnom obstarávaní. Zákon chráni oznamovateľa aj vtedy, keď sa podozrenie napokon nepotvrdí, ak konal v dobrej viere.

Nejde o sťažnosť na nadriadeného ani o spor o mzdu. Ochrana sa viaže na obsah oznámenia, nie na to, kto ho podal, a stojí na zákone o ochrane oznamovateľov, nie iba na etickom kódexe firmy.

Oznamovateľ nemusí ísť najprv cez vnútorný systém zamestnávateľa. Oznámenie môže podať aj priamo navonok, orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému orgánu, ktorý je príslušný vec riešiť. Vnútorný systém je ponuka, ako problém vyriešiť vo firme skôr, než sa dostane k úradom, nie povinná prvá zastávka.

Ako to funguje v praxi

Zamestnávateľ s najmenej 50 zamestnancami musí zriadiť vnútorný systém preverovania a písomne určiť zodpovednú osobu; pre orgány verejnej moci platí tá istá povinnosť už od nižšieho počtu zamestnancov, ktorý určuje zákon. Pravidlá sa vydávajú vnútorným predpisom popri pracovnom poriadku a nenahrádzajú internú kontrolu.

Zodpovedná osoba potvrdí prijatie, oznámenie preverí a v lehote podľa zákona dá oznamovateľovi vedieť výsledok; jeho totožnosť nesmie prezradiť bez súhlasu. Dozor nad systémom a pokuty má na starosti Úrad na ochranu oznamovateľov, celá agenda patrí pod compliance.

Keď firma rastie a počet zamestnancov dosiahne zákonnú hranicu, systém treba zriadiť hneď, nie až od nového roka. Pri mzdovej agende počet zamestnancov sledujeme, klienta upozorníme a pomôžeme pripraviť vnútornú smernicu, ktorá určí zodpovednú osobu, spôsob podania oznámenia a lehoty na jeho vybavenie.

Na čo si dať pozor

Najdrahšia chyba je výpoveď alebo zníženie mzdy oznamovateľovi, ktorý má priznanú ochranu: bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov je taký úkon neplatný, zamestnanec sa vracia späť a zamestnávateľ dopláca náhradu mzdy za celý čas sporu, k tomu ide pokuta za odvetné opatrenie.

Zodpovedná osoba prepošle oznámenie aj s menom oznamovateľa vedúcemu, ktorého sa týka, aby sa k nemu vyjadril. Tým porušila zákaz prezradiť totožnosť, firma čelí pokute a zároveň ide o porušenie ochrany osobných údajov; oznamovateľ má navyše dôvod obrátiť sa na úrad s tvrdením o odvete.