Príjmy budúcich období

Čo to znamená

Príjmy budúcich období sú položkou časového rozlíšenia, ktorou sa zachytáva výnos patriaci do bežného účtovného obdobia, hoci peniaze zaň prídu až v niektorom z nasledujúcich období. V účtovníctve podnikateľov sa vedú na účte 385 a v súvahe patria medzi aktíva ako časové rozlíšenie.

Typickými príkladmi sú úroky z vkladu za december pripísané až v januári, nájomné za posledný štvrťrok, ktoré nájomca platí pozadu, alebo licenčné poplatky vyúčtované po skončení roka. Výnos vznikol, pretože služba alebo užívanie už prebehli, len platba a niekedy aj doklad prídu neskôr.

Príjmy budúcich období treba odlíšiť od výnosov budúcich období. Pri výnosoch budúcich období prišli peniaze vopred a výnos patrí do budúcnosti, napríklad predplatné na ďalší rok. Pri príjmoch budúcich období je to naopak: výnos patrí do súčasnosti a peniaze prídu neskôr. Obe položky majú zrkadlové náprotivky na strane nákladov.

Ako to funguje v praxi

Pri ročnej závierke prechádzame zmluvy s pravidelnými výnosmi a zisťujeme, či sú všetky výnosy za rok zachytené. Ak výnos za december ešte nebol vyfakturovaný alebo pripísaný, zaúčtuje sa príjem budúcich období proti príslušnému výnosovému účtu. V nasledujúcom roku sa po prijatí platby alebo vystavení faktúry rozpustí.

Príjmy budúcich období sa používajú vtedy, keď je výška výnosu známa. Ak suma ešte nie je presne určená, napríklad pri odhadovanom bonuse od dodávateľa, používa sa skôr dohadná položka aktívna. Rozlíšenie medzi týmito nástrojmi sa riadi postupmi účtovania a je dobré ho mať popísané vo vnútornej smernici.

Pre malé firmy je dôležité, že časové rozlíšenie netreba robiť pri nevýznamných a pravidelne sa opakujúcich položkách, ak to neskresľuje výsledok hospodárenia. Rozhodujúci je princíp významnosti. Pri úrokoch z malého vkladu sa preto rozlíšenie často nerobí, pri veľkej licenčnej odmene áno.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je zabudnúť na výnosy, ktoré sa fakturujú až po skončení roka. Výsledok hospodárenia je potom podhodnotený a výnos sa objaví v nesprávnom roku. Pri kontrole účtovnej závierky audítor sleduje najmä január a február, aby zistil, či sa v nich nenachádzajú výnosy patriace do minulého roka.

Pozor aj na daňový dopad. Výnos zaúčtovaný cez príjmy budúcich období vstupuje do základu dane v roku, do ktorého patrí, nie v roku úhrady. Ak firma rozlíšenie neurobí a výnos zdaní až pri platbe, dopustí sa chyby v období, ktorú treba opraviť dodatočným priznaním.