MiFID II

Čo to znamená

MiFID II je smernica EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorá upravuje poskytovanie investičných služieb a ochranu investorov. Platí od januára 2018 a nahradila pôvodnú smernicu MiFID. Spolu s ňou platí nariadenie MiFIR, ktoré upravuje najmä transparentnosť obchodovania a hlásenie obchodov.

Smernica sa vzťahuje na banky, obchodníkov s cennými papiermi, správcovské spoločnosti pri niektorých službách a finančných agentov, ktorí sprostredkúvajú investície. Na Slovensku je prenesená najmä do zákona o cenných papieroch a dohľad vykonáva Národná banka Slovenska.

Cieľom je, aby investori dostávali vhodné produkty, rozumeli ich rizikám a nákladom a aby trhy fungovali transparentne. Smernica preto zaviedla povinné posudzovanie vhodnosti, podrobné informovanie o nákladoch, pravidlá pre províziu a nahrávanie komunikácie pri pokynoch.

Ako to funguje v praxi

Pred investičným poradenstvom musí poskytovateľ urobiť test vhodnosti: zistiť skúsenosti a znalosti klienta, jeho finančnú situáciu, investičné ciele a toleranciu k riziku. Pri zložitých produktoch, ako sú deriváty, sa posudzuje aj primeranosť, teda či klient rozumie fungovaniu produktu.

Klient dostáva vopred aj dodatočne prehľad všetkých nákladov a poplatkov a ich vplyvu na výnos. Pri podielových fondoch a ďalších produktoch sa k tomu pridáva kľúčový informačný dokument. Tieto informácie umožňujú porovnať ponuky rôznych poskytovateľov.

Pre firmy, ktoré investujú voľnú hotovosť alebo uzatvárajú zaisťovacie deriváty s bankou, sa MiFID II prejaví zaradením do kategórie klienta, dotazníkmi a dokumentáciou. Profesionálni klienti majú menšiu ochranu než neprofesionálni, preto treba vedieť, do ktorej kategórie firma patrí.

Na čo si dať pozor

Pravidlá o províziách obmedzujú, kedy môže poradca prijímať odmeny od tvorcov produktov, a nezávislé poradenstvo ich takmer úplne zakazuje. Klient by sa mal pýtať, či je poradenstvo nezávislé, a ako je poradca odmeňovaný, pretože to ovplyvňuje, aké produkty ponúka.

MiFID II sa nevzťahuje na poistné produkty s investičnou zložkou, ako je investičné životné poistenie; tie upravuje smernica o distribúcii poistenia s podobnými, ale nie rovnakými pravidlami. Pri porovnaní investičných a poistných produktov je preto dobré sledovať rozdiely v informovaní o nákladoch.