Komisionárska zmluva

Čo to znamená

Komisionárska zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku. Komisionár sa zaväzuje, že vo vlastnom mene a na účet komitenta zariadi určitú obchodnú záležitosť, najčastejšie predaj alebo kúpu tovaru, a komitent mu za to zaplatí províziu.

Rozdiel oproti obchodnému zastúpeniu je v tom, v koho mene sa koná. Obchodný zástupca len sprostredkúva a zmluvu uzatvára zastúpený sám, komisionár vystupuje navonok ako predávajúci či kupujúci a zákazník často ani nevie, čí tovar kupuje.

Vlastníkom tovaru zostáva až do predaja komitent. Komisionár ho len drží a pri predaji z neho vznikajú dve transakcie: medzi komitentom a komisionárom a medzi komisionárom a zákazníkom.

Ako to funguje v praxi

Na účely DPH sa pri komisionárskom predaji tovaru uplatňuje fikcia dvoch dodaní tovaru: komitent dodáva komisionárovi a komisionár zákazníkovi. Deň vzniku daňovej povinnosti je pri oboch spravidla ten istý a komitent fakturuje komisionárovi cenu zníženú o províziu, komisionár zákazníkovi plnú cenu.

Komisionár v účtovníctve nevykazuje prevzatý tovar ako vlastné zásoby, ale eviduje ho v podrozvahovej evidencii. Pri inventarizácii sa tovar komitenta spočíta osobitne a jeho stav sa odsúhlasí s komitentom.

Pri cezhraničných dodávkach, napríklad keď zahraničný výrobca umiestni tovar u slovenského predajcu, treba komisionársky predaj odlíšiť od režimu konsignačného skladu, ktorý má vlastné pravidlá pre DPH a evidenciu.

Na čo si dať pozor

Častou chybou je účtovať pri komisionárskom predaji len províziu, akoby išlo o službu. Pre DPH aj pre tržby je to nesprávne a pri kontrole vznikne rozdiel medzi vykázaným a skutočným predajom tovaru.

Zmluva musí jasne určiť, kto nesie riziko straty tovaru, kedy komisionár odovzdá peniaze komitentovi a ako sa vracia nepredaný tovar. Pri insolvencii komisionára sa inak môže stať, že komitent nedostane ani svoj tovar, ani peniaze.