IFRS 9

Čo to znamená

IFRS 9 je štandard IFRS o finančných nástrojoch, ktorý upravuje ich klasifikáciu, oceňovanie, zabezpečovacie účtovníctvo a znehodnotenie na základe očakávaných úverových strát. Týka sa pohľadávok, úverov, dlhopisov, akcií aj derivátov.

Finančné aktíva sa klasifikujú podľa obchodného modelu firmy a vlastností peňažných tokov. Oceňujú sa umorovanou hodnotou metódou efektívnej úrokovej miery, reálnou hodnotou cez vlastné imanie alebo reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

Najväčšou zmenou oproti predchádzajúcim pravidlám je model očakávaných strát. Opravné položky sa tvoria už pri vzniku pohľadávky podľa očakávania budúcich strát, nie až vtedy, keď je zrejmé, že dlžník neplatí.

Ako to funguje v praxi

Pri obchodných pohľadávkach väčšina firiem používa zjednodušený prístup s maticou opravných položiek. Pohľadávky sa rozdelia podľa veku po splatnosti a na každú skupinu sa uplatní percento strát odvodené z historickej skúsenosti, upravené o výhľad do budúcnosti.

Banky a finančné inštitúcie používajú trojstupňový model: pri bežných úveroch sa tvorí opravná položka na očakávané straty za 12 mesiacov, pri výraznom zhoršení na celú dobu úveru a pri úveroch v zlyhaní sa vykazuje skutočná strata.

Zabezpečovacie účtovníctvo podľa IFRS 9 je flexibilnejšie ako predtým a lepšie zohľadňuje riadenie rizík. Umožňuje, aby sa zisk či strata zo zabezpečovacieho derivátu vykázali v rovnakom období ako zabezpečovaná položka, čím sa znižuje kolísanie výsledku.

Na čo si dať pozor

Slovenské postupy účtovania model očakávaných strát nepoužívajú a daňovo uznateľné opravné položky sa riadia zákonom o dani z príjmov. Pri reportingu podľa IFRS preto vznikajú rozdiely, ktoré treba premostiť, a neslúžia na zníženie dane.

Odhady očakávaných strát závisia od predpokladov o budúcnosti, napríklad o ekonomickom vývoji. Pri kríze treba predpoklady prehodnotiť, inak sú opravné položky podhodnotené a audítor môže požadovať úpravu.