Zdanenie pri odchode

Čo to znamená

Zdanenie pri odchode, anglicky exit tax, je zdanenie ziskov, ktoré vznikli na majetku počas jeho pobytu na Slovensku, v momente, keď majetok alebo daňovník krajinu opúšťa, hoci sa majetok nepredal. Bez tohto pravidla by firma mohla presunúť hodnotný majetok do zahraničia a zisk z jeho neskoršieho predaja by Slovensko nikdy nezdanilo.

Pravidlo zaviedla smernica ATAD a v zákone o dani z príjmov sa uplatní napríklad pri presune majetku zo slovenskej centrály do stálej prevádzkarne v cudzine, pri presune majetku zo slovenskej stálej prevádzkarne zahraničnej firmy do zahraničia, pri presune sídla či miesta vedenia firmy do zahraničia alebo pri presune činnosti stálej prevádzkarne.

Základom dane je rozdiel medzi reálnou hodnotou presúvaného majetku a jeho daňovou hodnotou. Pri presune do iného štátu EÚ či EHP môže daňovník požiadať o rozloženie platby dane na splátky počas piatich rokov, aby ho zdanenie nezruinovalo, keď nepredajom nezískal žiadne peniaze.

Ako to funguje v praxi

Pri cezhraničnej premene alebo presune sídla vždy zmapujeme, ktorý majetok zostane v slovenskej stálej prevádzkarni a ktorý z krajiny odíde. Najväčšie sumy sa zvyčajne týkajú nehmotného majetku, napríklad ochranných známok, know-how či softvéru, ktorých reálna hodnota je vysoká a daňová nízka.

Ocenenie reálnou hodnotou si často vyžaduje znalecký posudok a súvisí s pravidlami transferového oceňovania. Štát, do ktorého majetok prichádza, by mal ako vstupnú hodnotu uznať rovnakú hodnotu, aby nevzniklo dvojité zdanenie. To treba overiť aj na druhej strane.

Splátkový režim treba žiadať v priznaní a správca dane môže vyžadovať zabezpečenie. Ak firma majetok počas splácania predá alebo sa presunie do krajiny mimo EÚ, zvyšok dane sa stáva splatným okamžite, preto je dobré mať plán pre celé obdobie.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je presunúť činnosť či vedenie firmy do zahraničia bez daňovej analýzy, napríklad keď sa konateľ odsťahuje a firmu riadi z cudziny. Daňová správa to môže posúdiť ako presun miesta vedenia a vyrubiť daň z odchodu, hoci firma formálne sídli ďalej na Slovensku.

Druhou chybou je podcenenie hodnoty nehmotného majetku. Značka, zákaznícka databáza či interný softvér nie sú v súvahe, alebo len v nízkej hodnote, no ich reálna hodnota môže byť vysoká. Pri kontrole sa hodnota posudzuje podľa toho, za koľko by ich predal nezávislý subjekt.